Vzrástol až po veliteľa nebeského vojska, odstránil ustavičnú obeť a spustošil príbytok Jeho svätyne. (Daniel 8,11)

Sú dni, keď potrebujeme naliehavo bytostnú pomoc. V lekárskej terminológii: Prvú pomoc! Záchranku! Okamžitý zásah, ktorý odhalí príčinu nášho smrteľného zlyhávania a príslušným zákrokom súčasne zastaví pôsobenie moci smrti.

Žijeme v oblasti gréckej kultúry. V Biblii ju symbolizuje “kozol, ktorý veľmi mohutnel.” Z histórie vieme, že to bol Alexander Veľký, ktorý ovládol v r. 333 Perziu, v roku 332 obsadil Egypt a po víťazstve v Asýrii v r. 331 pred Kristom dobyl zvyšok perzskej ríše. Ovládol celý svet. Dnes sú jeho pozostatky v kultúrnom pohybe, ktorý stále krúži nad našimi hlavami ako zlatý prach Alexandrových víťazných bitiek. Ten prach sa už usadil a zapadol, ale my ho stále vnímame ako zlatý! Ako obdobie veľkého rozmachu umenia a následne aj politiky a práva – tam, kde sa k moci dostal po Grékoch Rím.

Čo to pre nás znamená? Sme touto kultúrou, politikou a jej pojmami ako kresťania ohrození? Grécka kultúra priniesla svetu veľa – ale jej jazyk bol a zostal jazykom sveta. Jej pojmy sú orientované na človeka a na jeho kultúrno-politické božstvá. Nie však na Toho, ktorý sa stal telom a prebýval medzi nami ako Boh v Kristu! Školy, administratíva, inštitúcie… Parlamenty a vlády. To všetko je pozostatok Grécka a Ríma. Kresťanstvo je ešte stále obkľúčené ich terminológiou, hoci preň sa mala stať len technickým prostriedkom prenosu informácií a otvorených ciest na povrchu zeme. Len komunikáciou – nie však Cestou! Len formou, ale nie obsahom!

Kozol a jeho duch sa však dostal do škôl, pretože gymnáziá sú školami gréckej tradície. Nie je na tom, pokiaľ ide o právo sveta, nič podivuhodné a nepatričné, veď svet vždy mal a vždy bude mať svoj jazyk! Problém sa začína vo chvíli, keď je kresťan v gymnáziách… Grékom! Keď je atlétom s telom Gréka, keď je učencom s hlavou Ríma. Problém sa začína vtedy, keď kresťania v školách a v administratíve začnú sami vnútorne vyznávať gréckeho a rímskeho ducha! Umenie, veda, a právo je pre každého človeka (aj pre kresťana) vždy potrebným technickým prostriedkom na komunikáciu vo svete, ale nikdy sa preň nesmie stať atribútom slávy, úspechu a vyznávania kariéry, teda politicko-právnym božstvom v rámci meradiel moci sveta.

Kozlovi sa síce v jeho prudkom vzlete veľký roh zlomil, vyrástli však z neho štyri ďalšie, a “z jedného z nich vyrástol ďalší malý roh, ktorý nadmieru zmohutnel smerom na juh, na východ a…” – “…a smerom k nádhernej krajine. A vzrástol až po knieža nebies a zvrhol niektorých z vojska a z hviezd a pošliapal ich. Vzrástol až po veliteľa nebeského vojska, odstránil ustavičnú obeť a spustošil príbytok Jeho svätyne.” (Daniel 8,9-11).

Z dejín vieme, že po smrti Alexandra Veľkého prevzali jeho moc štyria generáli. A “nádhernú krajinu” ovládol jeden z nich. Odstránenie ustavičnej obete sa v jeruzalemskom chráme udialo za Antiocha Epifana IV. Lenže táto zhuba pokračuje aj dnes, a to na poli kresťanstva.

I dnes v oblasti “kresťanských svätýň” pôsobí jeden z generálov Alexandra Veľkého! Malý roh, ktorý vyrástol z jedného zo štyroch rohov (po zlomení veľkého rohu) je stále tu! Votrel sa medzi nás! Votrel sa do kresťanských gymnázií (gymnos – nahý), i do ďalších škôl a ústavov, a votrel sa tiež do kostolov a modlitební. A čo tam robí?

Prevoláva na slávu božstvu, ktorého mená sú: Kariéra, Úspech, Prosperita, Kult rozumu, Kult tela – a to všetko s menom Ježiša Krista na perách. Títo prevolávači však nevolajú vo svete meno Kristovo z hĺbky rozorvaného srdca, ktoré je umiestnené pod krížom Krista, ale: vychádza im len z úst. A znie iba v hlučných piesňach smerom k masovo sa tlačiacim hlavám, ktoré túto sebaoslavu človeka na príkaz Moci musia počúvať na námestiach a chrámových nádvoriach.

Mnoho verejne činných kresťanov, ktorí sa tomuto duchu postavili na odpor, padlo. Boli zvrhnutí a pošliapaní. Boli ponížení až po zem. Pretože malý roh, ktorý hovorí veľké pyšné veci, “vzrástol až po knieža nebies”. Votrel sa ku kedysi verným vrcholným cirkevným predstaviteľom. A ovládol ich ako duch kráľovnej Jezábel. “Vzrástol až po veliteľa nebeského vojska.” (Daniel 8 ,11).

Je čas o tom vážne hovoriť v moci Ducha Božieho dovtedy, kým sa zodpovední “velitelia nebeských vojsk” neprebudia! A keď sa neprebudia? Pán si nájde iných… Pretože malý roh kozla, ktorý vzrástol z jedného zo štyroch rohov, už odstránil aj v kresťanských zhromaždeniach “ustavičnú obeť a spustošil príbytok Jeho (Kristovej) svätyne.” Ako? Jednoducho tak, že pod rúškom hlasného volania “Hosanna!” skrýva v sebe ducha gréckych božstiev.