Dúfal v Boha, nech ho teraz vyslobodí… (Matúš 27,43)

Chcem vysloviť slovo “dúfam”, ale nemôžem. Bojím sa. Niečo ma od toho odrádza. Čo je to? Ach, áno! Keby som to slovo vyslovil rýchlo, dúfal by som v seba a vo svoje dúfanie. Ale ja mám možnosť dúfať v dúfaní Kristovom. On dúfal prvý. On je Alfa i Omega. A On bude za mňa a na mojom mieste dúfať aj ako Posledný. To je nádej a radosť! Dúfame v Kristovom dúfaní! To je viera v Krista! Máme nádej v Kristovej nádeji! To je viera v Krista! Máme radosť v Kristovej radosti! To je viera v Krista! A máme vždy, v každom okamihu, slobodu v Kristovej slobode a v Jeho moci. To je viera v Krista! Pretože poslušnosť a jej následky nikdy pre nás neznamenajú neslobodu, ale vždy iba stotožnenie sa s Božou vôľou a hlboký pobyt v Božom srdci. Kto už v takom hrade prepevnom bol? Hlboko, hlboko v Božom srdci, kde oko obyčajného smrteľníka nedovidelo, kde ucho obyčajného smrteľníka, prvého Adama, nikdy nič nepočulo, a kde ruky starého človeka sa nikdy nedotkli v láske Božieho diela pri nás, v nás a pre nás? Dúfaj v Krista! Už vieš, čo to znamená? Dúfaj, pretože Kristus teraz na tvojom mieste dúfa, nech ide o čokoľvek, v svojho Otca, ktorý je v Ježišovi Kristovi aj naším Otcom! Preto dúfaj a ver! Poznal si už niečo hlbšie a – ľahšie?