Kostol. Brána. A jediný človek. Pomýlil sa. Dnes nie je nedeľa. Prečo tam stojí? Tá brána je zavretá. Je to malý kostol, kostolník ho otvára iba v sviatočný deň. Dnes taký nie je?

Sme egoisti. Dnes taký deň nie je…

Vchádzam do iného domu. Vrelo ma tam vítajú! Pôjde o oslavu. Stal som sa riaditeľom neveľkého podniku, malej počítačovej firmy, a to je podľa mienky rodičov mojej manželky ohromný úspech a dôvod na cinknutie pohármi.

Necítim sa tam doma. Ani medzi ich tvárami, ani medzi rečami, ani medzi ich príznačnými gestami. Nikdy som im to nepovedal. Nikdy som im nenaznačil: Tu, blízko brány, máte burinu. Tu, blízko okna, máte strom, ktorý vám tieni všetky miestnosti. Tu, v strede izby, máte klavír ako prehnitá buržoázia.

Rozlúčil som sa s nimi neskoro večer. Na ruke mi zostal odtlačok stisku ruky každého z nich. Ako s takým stiskom budem zajtra pracovať? Ako a pre koho?

Klenba chrámu

Koho máme vlastne v živote oslavovať a ako? „Kto je tebe podobný medzi silnými, ó, Hospodine?!“ (2 M 15,11). Ľuďom sa zdá, že Bohu sú podobní mnohí. Všeličo Mu je podobné. Ale ak ľudia nepoznajú Boha, ako to môžu vedieť? Ako si to môžu myslieť? Prečo povedal Áron, a celý ľud Izraela pod horou Sinaj: Toto zlaté teľa nás vyviedlo z Egypta, tieto býčky?

Pretože ľudia hľadajú Boha „medzi silnými zeme.“ A On je pritom medzi slabými, biednymi, chorými, zlomenými, obťaženými starosťami. Je medzi sirotami, vrahmi, smilníkmi a zlodejmi, pravda – ak nikto z týchto „veličenstiev“ sa už v tejto spoločnosti necíti a nevidí ako kedysi… Ako silný.

V Roháčkovom preklade čítame: „Kto (je) taký veličenstvený v svätosti ako Ty?!“ Toto slovo, ak sa spája s akýmkoľvek človekom, nás zrazu vedie z kostolov, chrámov a katedrál preč. Lebo práve tam neraz dvíhajú ruky smerom ku klenbe chrámu … Veličenstvení svätí.

Aj za tým klavírom v strede izby hral taký človek. Veličenstvený svätý, môj svokor ateista. Na bielej košeli mal traky, tvár červenú, vlasy mierne zvlnené a tak trochu šéfovsky strapaté. Keď dohral, dvihol z klavíra pohár s vínom a uklonil sa zlatým býčkom. Česť mojej práci, firme, môjmu podniku, logu, mojej zástave, môjmu rodinnému odznaku, česť mojej mužnosti a sile, česť môjmu menu, lebo som… Veličenstvený svätý!

Ale Boh nie je vo svojich chválach lacný, práve naopak. Je, tak to spieva Mojžiš, „strašný vo chválach, činiaci divy!“ (2 M 15,11). Kto z nás to pochopí a kedy?

Keď sa na nás zrúti klenba chrámu, vtedy?