Uložili ho na nosidlách do sanitky. Trpel, ťažko vzdychal – kedysi taký veselý mladý muž! Lekárka si lepšie všimla jeho tvár. Tú črtu už videla. Tú črtu blízkeho človeka – človeka, ktorý trpel? Naopak, skôr človeka, ktorý sa každému utrpeniu do tváre iba smial. Kde ho však stretla? Kedy? Kto to bol? Samozrejme, pripomínal jej priateľa, ktorý ju opustil. Bol jej ešte stále neskutočne blízky, ale i neskutočne vzdialený…

Vznikali medzi nimi spory? Vlastne nie. Ona bola vždy tichá, preto jeho argumenty vždy pochopila, a on rád na taký postoj iného človeka prikývol a… Šiel svojou cestou. Dnes by mal päťdesiat rokov! Keby žil.

Necelý rok po ich rozchode tragicky zahynul na jednej zo zahraničných služobných ciest. Skočil so smiechom do vody mora a potom už nevyplával. More! Z určitého hľadiska je to priepasť s nádhernou horizontálou. Keby vedel, akú silu môže mať slovo, ktoré zrádza, nikdy by sa s ním nebol zahrával…

Sanitka zabrzdila blízko vchodu úrazovej chirurgie. Dúfala, že tento pacient to prežije. Ale čo mu povie potom?

Nezávislý narkoman

Z každej strany sa k nám dnes ozýva: Buďte omámení, zavrite pred skutočnosťou oči, choďte do krajiny svojich snov! Nemáte nijakého protivníka, myslite pozitívne! Všetko je v podstate o.k., nedajte si vziať to, čo ste si predsavzali získať. A ak by bol váš život predsa len blatistý a upršaný, my vám k vašim nohám znesieme modré z neba. Dôverujte nám! Sme vaši najlepší priatelia! Niet nijakého diabla, nereve okolo vás žiaden výstražný signál. Kto to tvrdí, má iba citlivú nervovú sústavu. Nedajte sa zmiasť, všetko je v pohode!

Ako sa máš? opýtal som sa syna svojho priateľa a on mi s otupeným výrazom v tvári povedal: V pohode! A odišiel ako námesačný do ulíc. Marihuana, drogy? Bol už dávno mŕtvy v slovách, ktoré vyslovil, pretože žiadnemu z nich nerozumel v pôvodnom znení a v pôvodnej reči.

Keď som mu hovoril o hriechu človeka, na okamih sa síce prebudil a pokorne a ticho sa pýtal: A čo je to hriech?, ale potom hneď otupel.

Hriechom je, ak nie sme triezvi (1.Petrov 5,8). Hriechom je, ak nebdieme. Hriechom je, ak sme ľahostajní voči správe evanjelia a voči výzve apoštolských listov, v ktorých sa píše, že „náš protivník, diabol, obchádza ako revúci lev, hľadajúc, koho by zožral.“ Hriechom je, ak niekto tvrdí, že nijakému diablovi sa netreba „vzoprieť“ a na nijakej „pevnosti vo viere nezáleží“ (1.Petrov 5,9).

Hriechom, a to smrteľným, je počas celého svojho života ostať voči pokušeniu ľahostajným a napokon ho v omámení vnímať nanajvýš ako trend doby a ako akceptovateľnú a vzápätí tiež právoplatnú súčasť nášho nezávislého spôsobu a štýlu života. A čo sa pod tou nezávislosťou vlastne myslí?

Nechať diablovi voľný priestor, aby mohol každého obchádzať ako revúci lev a aby sa mu do jeho požierania ľudských duší nikto nemiešal.