Kazateľ

Večer o 16:30 (2.1.1993) ma navštívil priateľ T.O. Čítal som Žalm 25, potom sme hovorili o následkoch hriechu, ktorý ho trápil. Spomínali sme na jeho posledné dni v zamestnaní.

Posol

Zaujímavé: keď človek, ktorý miluje Krista, padne, okamžite chce pozdvihnúť „svoju dušu“ k Bohu. „Bože môj, v Teba dúfam: nech nevyjdem na hanbu…“ (Žalm 25, 1-2). Duša človeka nechce byť v hriechu. To je pôvodné. Ak však chce, človek žije už náhradný život. Ak sa už za svoje hriechy nehanbí, je na šikmej ploche. Jeho loď sa potáca a on sa na nej napriek tomu zabáva. Jeho loď sa stráca vo vodách a on napriek tomu kričí proti tmavej oblohe nezmysly a smeje sa ako šialenec. Každý z vás mal vo svojom živote chvíle, keď sa takého svojho stavu, do ktorého upadal, bál. Kým sa nepôvodných vecí bojíme, dovtedy ešte máme citlivosť na Božiu svätosť a Božiu tvár. Keď sa ich však báť prestaneme, potom vytvárame o živote a o vzniku vesmíru špekulatívne teórie a zrazu sme s nimi náramne spokojní. Váš priateľ T.O. počas modlitby s dôverou „očakával na Boha“, a to bol sviatok. „Ó Hospodine, daj mi poznať svoje cesty, vyuč ma svojím chodníkom! Vo svojej pravde veď a vyučuj ma, lebo Ty si Boh mojej spásy, na Teba dennodenne očakávam.“ (Žalm 25, 4-5). Odvtedy ste spolu prešli kilometre Božích ciest. Sú na nich zapísané texty vašich osobných katechizmov, vašich sŕdc, a to Božím písmom.

Kazateľ

Môj priateľ T.O. sa „dostal neraz na klebetné a ohováračské pery ľudí“ (Ezechiel 36, 3)…

Posol

Áno, a dialo sa to preto, lebo vždy chcel bývať na Izraelských vrchoch (Ezechiel 36,1) a to sa Božím protivníkom nikdy nepáči. Za chrbtom vášho priateľa T.O. stojí stále nepriateľ. Vysiela o ňom do okolia popis jeho krokov, jeho gestá, mimiku, zafarbenie jeho slov. Chce ho zničiť. Váš priateľ T.O. je denne sledovaný Pokušiteľom – tak má byť zbavený intimity svojho domova a súkromia, a tiež práva na svoje dýchanie a na svoje pohľady. Má byť zbavený vzťahov, ktoré celý život hľadá a po ktorých túži. Napokon prichádza do zhromaždenia Božích detí a…tam sa pokúša nájsť záchytný bod pre svoj pohľad. Tam hľadá oči, ktoré ho neodmietajú… V jednej z takých chvíľ našiel tvár, ktorá čítala tieto verše: „…izraelské vrchy, počujte slovo Hospodina Pána: Tak vraví Hospodin Pán, vrchom, pahorkom, riečištiam i údoliam, spustnutým zrúcaninám a opusteným mestám, ktoré sa stali ostatným okolitým národom korisťou a predmetom výsmechu. Preto takto vraví Hospodin Pán: Naozaj, s ohňom svojej žiarlivosti som hovoril proti ostatným národom i proti celému Edómu, lebo si vzali moju krajinu do vlastníctva a s radosťou celého srdca a s hlbokým opovrhnutím, aby ju mohli vlastniť a lúpiť. Preto prorokuj o pôde Izraela a povedz vrchom, pahorkom, riečištiam, údoliam : Takto vraví Hospodin, Pán: Hľa, ja prehovorím vo svojej žiarlivosti a vo svojom hneve, pretože znášate potupu národov.“ (Ezechiel 36, 4-6). Neboj sa, T.O.! Cestu ku svojmu domovu nájdeš. To bola nádej, s ktorou v tú noc od vás T.O. odišiel. A vám Pán po jeho odchode povedal: Pevne stojí Slovo Božie v nebesiach! Vtedy ste si spomenuli na význam slova „synagóga“. Je to miesto, na ktorom je človek „postavený do nádeje“. V takej nádeji T.O. po dočítaní 36. kapitoly proroka Ezechiela stál. V tej chvíli mal bedrá opásané – Božou pravdou.