Kazateľ

Čo je u služobníkov Božích dôležité? Hľadanie a chápanie Božej vôle. (Ef 5,17). Zapísal som si to pred šestnástimi rokmi, keď som začínal pracovať v misijnom hnutí „Reformovaní kresťania 93“. Ak sú to pre človeka len slová a ak je to iba teória, o nič nejde. Ale hľadanie Božej vôle je v skutočnosti čosi ako pochod v tme. Je ako rozhodnutie vybrať sa na bojové pole pravdy, i keď nás to bude stáť veľa strát.

Posol

Viem, čo ste si vtedy, 1.1.1993, v tejto súvislosti zapísali do zápisníka. Text z Jóba 28,28: Ajhľa, múdrosť je bázeň pred Pánom, rozumnosť je vyhýbať sa zlému.“ Ale tie slová predtým! „Kde možno nájsť múdrosť a kde je nálezisko rozumnosti? Človek nepozná cestu k nej, nedá sa nájsť v krajine živých. Prahlbina vraví: Vo mne jej niet, a more hovorí: Nie je u mňa. Nedostať ju za rýdze zlato…“ (Jób 28, 12-15). A predsa! „Boh pozná cestu k nej, On vie o jej mieste!“ (Jób 28,23). Kto by teda nerád poznával Božiu vôľu, keď má takú veľkú hodnotu, že ňou možno všetko premerať a zvážiť? Kto by nechcel ísť s Ježišom Kristom tam, kde ľudská noha sama od seba, vo vlastnej domýšľavosti, nikdy dôjsť nemôže? Hneď na úvod svojej služby ste dostali toto Božie zasľúbenie: Zasľúbenie Múdrosti, ktorá ku človeku vo svojej veľkej milosti – „prichádza“…

Kazateľ

Mojou veľkou túžbou vtedy bolo: Nemárniť čas! Vedieť, čo je v živote prvoradé, a to na každý deň…

Posol

Jákob by vám v tejto súvislosti vyrozprával jednu rozhodujúcu situáciu svojho života, ktorá bola pre neho zlomová: svoj zápas pri potoku Jabbok. To bolo hraničné miesto, od ktorého sa smerom do ďalšieho dňa pohol už v Jákobovi nový človek, človek nového času, novej existencie. Volal sa Izrael… O čo Jákob na život a na smrť zápasil? O Božie požehnanie. „Nepustím ťa, iba ak ma požehnáš.“ (1 M 32,28). Ten zápas prebiehal v noci. Bez divákov, bez najbližších, bez akéhokoľvek rozptyľovania. Len on a Boh. Akoby vravel: Nechcem viac žiť pre svoje lásky, pre svoje predstavy, pre svoje túžby. Nastal čas, keď chcem už žiť naozaj iba pre Teba, Bože! Staň sa mojím Pánom! Vypočuj ma! Neopusť svojho sluhu bez tejto splnenej prosby! Tak Jákob „bojoval s Bohom aj s ľuďmi a zvíťazil“. (1 M 32,29). Získal Boží čas, získal pre svoje nohy Boží priestor, získal zasľúbenú krajinu, získal vzťah s Pánom neba a zeme. Tak sa začala v roku 1993 vaša misijná služba, tak sa vám otvorila cesta do sveta – na mieste, ktoré sa nazýva: Peníel, Božia tvár! Preto ste mohli o mnoho rokov neskôr získať spolu s bratmi a sestrami v Putujúcej cirkvi vzácne zasľúbenie: „Blahoslavený ľud, čo pozná plesanie, ó Hospodine. Kráčajú v svete Tvojej tváre, jasajú celý deň v Tvojom mene a Tvojou spravodlivosťou sú zveličení.“ (Žalm 89, 16-17).