Krajina v stave hriechu

Streda, 1. Júl 2009  |  Kráľ a klaun

KRÁĽ

Medzi sochami je nemota. Ak žijete medzi sochami, nepomôžu vám. Hviezdy vám nepomôžu. Veľkí ľudia vám nepomôžu.

KLAUN

Na vine je technika. Dnes sa človek nemôže nikam dovolať včas. A ak sa aj dovoláte – neberú vás vážne. Služby nefungujú…

KRÁĽ

Máte pravdu, technickí ľudia nie sú iba sochy, ale monštrá. Sú to chodiace roboty. Áno, dnes narážame na mechanizmy a na kybernetiku. A na – kombinatoriku.

KLAUN

Viete, čo je dôležité? Ozveny našich slov. Keby sme tie počuli, mnohé by sa vyriešilo. V ozvenách každého slova je jeho pravá podstata. V doznievaní. Myslím, že tam sa vyjavujú aj naše pravé emócie a naše skutočné stavy. V hlbinách našich sŕdc nič neostáva skryté – aj keď sa nám to tak zdá.

KRÁĽ

Vy dôverujete tomu, čo sa ozýva v druhom pláne? Možno hlas človeka takto dešifrovať?

KLAUN

Áno, ale musíte byť imúnny voči prázdnym podozreniam. Ak niekoho z niečoho začnete podozrievať, potrebujete na to vždy pádny dôvod. Tento termín je veľmi dôležitý: Pádny dôvod! Ide skutočne o pád. Každý človek totiž denne padá. Ak sa vám nedokáže priznať so svojím každodenným pádom, nemôže v nijakom prípade rásť. Ani duševne, ani duchovne. Firma ho nemôže potrebovať. Ani vaše kráľovstvo.

KRÁĽ

Je tu jeden zvláštny človek… Nie som si istý, či sa nedostal vyššie, ako sa dostať mal. Bude ho treba preskúšať. Ako to urobíme?

KLAUN

Jednoducho. Dajte ho zavrieť. Uvidíte, čo bude potom vystrájať! A ktovie – možno vás milo prekvapí…

KRÁĽ

Stratí slová.

KLAUN

Viete, my všetci veľmi veľa hovoríme tam dolu. V údoliach, v nížinách, ale hore už nie. Raz za čas však musí dôjsť práve k prečisteniu našich slov. Ľudia v údoliach sa smejú z ľudí na vrchoch a kopcoch! Nemali by sa… Hore sa hovorí ťažko, veľmi ťažko. Pretože tu, hore, sa o všetkom rozhoduje. Tu majú slová váhu. Dolu? Dolu sú to ľudové piesne a protestné songy. Ale hore – hore je to zložité.

KRÁĽ

Máte pravdu. Niekedy sa pristihnem v takom stave, v ktorom nemôžem povedať nič. Vtedy dlho mlčím a je mi dobre. Vtedy sa približujem k modlitbe. Ale práve v takej chvíli ma neraz zahriakne myšlienka: Blázniš, Pavol! Tvoja veľká učenosť ťa vedie k bláznovstvu! Kto to povedal – tuším Festus?

KLAUN

Áno, povedal to Festus v čase, keď sa Pavol bránil pred kráľom Agripom, a keď vyslovil nasledovné svedectvo: „…že Kristus musel trpieť…a že prvý vstal z mŕtvych…“

KRÁĽ

Občas sa mi chce kričať. Strašne kričať! Hocijaké slovo. Som zvedavý, čo mi prinesie jeho ozvena. S tým druhým plánom reči teda máte pravdu. Najprv je náš každý krok krokom prirodzeného človeka, ale druhý krok je už duchovný. Myslím, že taký je aj rozdiel medzi Starou a Novou zmluvou.

KLAUN

Druhýkrát to isté slovo už nezakričíte. A ak áno, dobre si rozmyslíte, prečo by ste to mali urobiť. Potvrdzovať pravdu je ťažšie, než ju iba vysloviť. Ježiš Kristus povedal Slovo a šiel na kríž. My povieme slovo…a nejdeme nikam.

KRÁĽ

Pri ľuďoch, na ktorých mi veľmi záleží, starostlivo vyberám každé slovo. Niekedy je to však otravné a neúprimné. Čo sa s tým dá robiť?

KLAUN

Hovorte, pohnutý láskou. Ak človeka nemilujete, potom sa ho iba bojíte. A taký človek vás napokon raz tak či tak zradí alebo sklame. Totiž – zradí vás vaše vlastné očakávanie, pokiaľ ide o jeho charakter. Čo očakával Kristus od Petra, najmä po jeho vyznaní: „Ty si Kristus, Syn Boha živého?“ Hovoril o jeho budúcom zapieraní Pravdy… A hovoril tak preto, lebo Petra miloval a nič svetoborné od neho neočakával. Vedel, kto je Peter. Ale vedel aj to, kým sa môže Peter stať! Spomeňte si na ich vzájomný rozhovor o láske v 21. kapitole v Evanjeliu podľa Jána. „Šimon, syn Jonášov, miluješ ma väčšmi ako títo?“ (Ján 21,15). K takému rozhovoru musíme dospieť. Dá sa to však až po prvom chybnom kroku. Áno, až náš druhý krok je krokom pokory a sklonenej hlavy. Práve z takého smútku vyrastá radosť a nový život… Hovorí o tom Kazateľ! Pre niekoho tajomne, pre niekoho jasne: Dobré je srdcu, keď je smutné! (Kazateľ 7,3).

KRÁĽ

Priznám sa vám s jednou vecou. Som zamilovaný do ženy. Teda – do cudzej ženy, samozrejme. Problém je v tom, že mám vlastnú manželku! Alebo to problém nie je?

KLAUN

Ide o to, s čím sa v živote identifikujete. Ak s neverou, potom to pre vás problém nie je. Budete svojej manželke neverný a zahyniete. Pretože odplata za hriech je smrť.

KRÁĽ

Ja sa identifikujem s kultúrou. Všetko sa dá robiť kultúrne a kultivovane. V rukavičkách. Dnes existuje veľké množstvo párov, ktoré žijú na základe voľnej dohody. Napokon – manželstvá sa už voľne obmieňajú. Páry sa rozčleňujú, kombinujú svoje vzťahy.

KLAUN

Vy ste však kráľ. Vy nemôžete hrať v živote divadlo. Nebolo by to pod vašu úroveň? Váš život – to nie je reprodukcia románu. Boli by ste v takom prípade smiešny. Šlo by skutočne o karikatúru. Áno, časom by ste prišli o hlavu – nemali by ste už morálny a mravný nárok viesť spoločnosť. Spomeňte si na Henricha VIII…

KRÁĽ

Je nejaká iná možnosť, ako by som mohol byť svojej manželke neverný? Možno nejako…ten môj kráľovský majestát načas vyzliecť?

KLAUN

Adam to urobil. A prestal byť korunou stvorenstva. Prestal byť panovníkom „nad morskými rybami, nad nebeským vtáctvom, nad dobytkom, nad všetkou poľnou zverou a nad všetkými plazmi, čo sa plazia po zemi.“ (1 M 1, 26). V takom strave je dnes, bohužiaľ, naša krajina, pane…

  ↑