Otvorená studňa Písma
Štvrtok, 2. Júl 2009 | Kráľ a klaun
KRÁĽ
Človek, tak premýšľame, má vždy akúsi alternatívu. Vždy! Ale človek sa zväčša nerozhoduje správne. Čím to je? Tým, že nie sme dokonalí? Alebo tým, že sme si nezvolili správny cieľ?
KLAUN
Zväčša hovoríme nezmysly, len im dávame celkom pekný tvar. Všimnite si kriedové časopisy a mnohé reklamy. To, čo sa o zobrazených produktoch píše, sú zväčša nezmysly. Majú však pekné šaty. Majú dokonalú formu.
KRÁĽ
Rád by som sa s vami dnes pozhováral o tom, čo má skutočný význam. Čo to bude?
KLAUN
Váhanie. Alebo – rozvažovanie?
KRÁĽ
Váhanie? Totiž: rozvažovanie? Ako to myslíte?
KLAUN
Poďme váhať. Vlastne – rozvažovať! Tak budeme naozaj premýšľať. Človek dnes všetko vie. Nie, to je omyl. Mal by viac rozvažovať ako váhať. Keď niekto počas diskusie viac rozvažuje ako váha, hneď si získava moju pozornosť a moje sympatie.
KRÁĽ
Dobre. O čom budeme „váhať“? Teda – rozvažovať?
KLAUN
O človeku, ktorý je po dlhom čase v určitom meste a zrazu je tam v rozpakoch. Rozpaky a váhanie, teda, rozvažovanie, to ide tak trochu k sebe.
KRÁĽ
Kto to bol?
KLAUN
Viete, nedávno som na ulici nadviazal dialóg s mnohými ľuďmi. Každý váhal, chcel som povedať: rozvažoval, ale… nebolo to pravé váhanie. Totiž, rozvažovanie! Každý bol tiež v rozpakoch, ale… Ani to neboli rozpaky, aké som hľadal. Tí ľudia totiž nevedeli, a iba triafali, čo povedia. Ale potom som naďabil na človeka, ktorý vedel, a preto viac rozvažoval ako váhal. Vedel – a bol v rozpakoch iba krátko. To bolo ono!
KRÁĽ
Ako znela otázka?
KLAUN
To nebola otázka, ale téma. Znela: „S nikým sa neviem dohovoriť!“ Myslíte, že raz taký čas nastane?
KRÁĽ
Čo vám tí ľudia na ulici povedali?
KLAUN
Jeden z nich mi po kratšom váhaní a dlhšom rozvažovaní povedal, že čas, keď sa človek nevie pozhovárať ani s vlastnými myšlienkami, nieto ešte s cudzími, je už tu, takže to „s nikým sa neviem dohovoriť!“ je fakt, ktorý žijeme. Áno, ten čas je už tu. Z tohto hľadiska je veľmi dôležitý text o Izákovi v Gerare, ktorý tam kopal studne. Len čo nejakú vykopal, hneď mu ju gerarskí pastieri zasypali. Nechceli, aby premýšľal a žil hodnoverne, teda požehnane. Nechceli, aby žil pri vlastnej studni sústredene a ticho so svojím osobným Bohom. Stále mu do jeho premýšľania niečo zakričali. Stále ho rušili. Pretrhávali mu tak jemné spoje jeho myšlienok. V Biblii sa o takých myšlienkach píše ako o „povrázkoch milovania“. Áno, taký je dnes čas! Kopeme izákovské studne v Gerare – ale v tej chvíli sa k nám priblíži niekto, kto nám ich viac či menej nápadne začne zasypávať…
KRÁĽ
Je tu nejaké riešenie?
KLAUN
Riešenie? Jediné. Mať odvahu svoje uvážené myšlienky po skutočnom rozvažovaní naďalej nahlas napriek všetkým prekážkam vyslovovať. Ale ešte predtým: mať odvahu naďalej, napriek všetkému, hovoriť so svojím vnútorným človekom, ktorý neklame. So svojím vnútorným, duchovne vzkrieseným životom. Takýto dialóg je výrazom Slova, ktoré v nás žije. Takýto dialóg vyviera ako žriedlo živej vody z otvorenej studne Písma…





