Otvorená studňa Písma

Štvrtok, 2. Júl 2009  |  Kráľ a klaun

KRÁĽ

Človek, tak premýšľame, má vždy akúsi alternatívu. Vždy! Ale človek sa zväčša nerozhoduje správne. Čím to je? Tým, že nie sme dokonalí? Alebo tým, že sme si nezvolili správny cieľ?

KLAUN

Zväčša hovoríme nezmysly, len im dávame celkom pekný tvar. Všimnite si kriedové časopisy a mnohé reklamy. To, čo sa o zobrazených produktoch píše, sú zväčša nezmysly. Majú však pekné šaty. Majú dokonalú formu.

KRÁĽ

Rád by som sa s vami dnes pozhováral o tom, čo má skutočný význam. Čo to bude?

KLAUN

Váhanie. Alebo – rozvažovanie?

KRÁĽ

Váhanie? Totiž: rozvažovanie? Ako to myslíte?

KLAUN

Poďme váhať. Vlastne – rozvažovať! Tak budeme naozaj premýšľať. Človek dnes všetko vie. Nie, to je omyl. Mal by viac rozvažovať ako váhať. Keď niekto počas diskusie viac rozvažuje ako váha, hneď si získava moju pozornosť a moje sympatie.

KRÁĽ

Dobre. O čom budeme „váhať“? Teda – rozvažovať?

KLAUN

O človeku, ktorý je po dlhom čase v určitom meste a zrazu je tam v rozpakoch. Rozpaky a váhanie, teda, rozvažovanie, to ide tak trochu k sebe.

KRÁĽ

Kto to bol?

KLAUN

Viete, nedávno som na ulici nadviazal dialóg s mnohými ľuďmi. Každý váhal, chcel som povedať: rozvažoval, ale… nebolo to pravé váhanie. Totiž, rozvažovanie! Každý bol tiež v rozpakoch, ale… Ani to neboli rozpaky, aké som hľadal. Tí ľudia totiž nevedeli, a iba triafali, čo povedia. Ale potom som naďabil na človeka, ktorý vedel, a preto viac rozvažoval ako váhal. Vedel – a  bol v rozpakoch iba krátko. To bolo ono!

KRÁĽ

Ako znela otázka?

KLAUN

To nebola otázka, ale téma. Znela: „S nikým sa neviem dohovoriť!“ Myslíte, že raz taký čas nastane?

KRÁĽ

Čo vám tí ľudia na ulici povedali?

KLAUN

Jeden z nich mi po kratšom váhaní a dlhšom rozvažovaní povedal, že čas, keď sa človek nevie pozhovárať ani s vlastnými myšlienkami, nieto ešte s cudzími, je už tu, takže to „s nikým sa neviem dohovoriť!“ je fakt, ktorý žijeme. Áno, ten čas je už tu. Z tohto hľadiska je veľmi dôležitý text o Izákovi v Gerare, ktorý tam kopal studne. Len čo nejakú vykopal, hneď mu ju gerarskí pastieri zasypali. Nechceli, aby premýšľal a žil hodnoverne, teda požehnane. Nechceli, aby žil pri vlastnej studni sústredene a ticho so svojím osobným Bohom. Stále mu do jeho premýšľania niečo zakričali. Stále ho rušili. Pretrhávali mu tak jemné spoje jeho myšlienok. V Biblii sa o takých myšlienkach píše ako o „povrázkoch milovania“. Áno, taký je dnes čas! Kopeme izákovské studne v Gerare – ale v tej chvíli sa k nám priblíži niekto, kto nám ich viac či menej nápadne začne zasypávať…

KRÁĽ

Je tu nejaké riešenie?

KLAUN

Riešenie? Jediné. Mať odvahu svoje uvážené myšlienky po skutočnom rozvažovaní naďalej nahlas napriek všetkým prekážkam vyslovovať. Ale ešte predtým: mať odvahu naďalej, napriek všetkému, hovoriť so svojím vnútorným človekom, ktorý neklame. So svojím vnútorným, duchovne vzkrieseným životom. Takýto dialóg je výrazom Slova, ktoré v nás žije. Takýto dialóg vyviera ako žriedlo živej vody z otvorenej studne Písma…

  ↑