KRÁĽ

Niekedy sa cítim v živote veľmi ohrozený. Čím to je? Nie som spravodlivý?

KLAUN

Áno. Nie ste spravodlivý, pane.

KRÁĽ

Prečo je to tak? Vždy som žil čestne. Dbal som o blaho ľudí. Neraz som strkal ruky aj tam, kde práve mňa osobne nič nepálilo. A predsa mám pocit, že môj život sa čím ďalej tým viac odchyľuje od správneho smeru.

KLAUN

Je to strach z pominuteľnosti, pane. Z toho, že náš život je ohraničený a obmedzený takou hranicou, s ktorou si človek neporadí. Je to dotyk s mrazivým tajomstvom. Čím je človek starší,  tým jasnejšie si uvedomuje, že tajomstvo  života, ak ho provokuje aj v zrelom veku, hrozivo narastá. V spoločnosti sme síce naďalej veselí a neraz hýriví ako kráľ Bélšaccar (Daniel 5,1), ale doma… Tam v nočnej samote… Tam na nás prichádza úzkosť. A v mysli sa nám zavše vynára otázka: Žili sme naozaj tak čestne a zmysluplne, ako sme žiť mohli a mali?

KRÁĽ

Viem, komu sa budem zodpovedať. Ježišovi Kristovi. Je to môj Spasiteľ. On za mňa zomrel, aby som ja mohol žiť.

KLAUN

To máte z katechizmu. Ale: žili ste život, v ktorý veríte? Žili ste správne, zmysluplne?

KRÁĽ

Ako to myslíte? Z akého pohľadu vám mám na túto otázku odpovedať? Som kráľ. Mám kráľovskú rodinu, vydarené dospelé deti, a moja manželka, to je vzdelaná žena, má na starosti moju kráľovskú knižnicu. Občas sa prejdem po kráľovskej záhrade, kde mi môj záhradník, citlivý človek, celé hodiny približuje život stromov, tráv a kvetov.

KLAUN

V mojich očiach to však vyzerá úplne inak, pane. Vidím vás ako rozorvaného, nevyrovnaného človeka. Vidím, s akou únavou a prázdnotou pijete svoj podvečerný pohár kráľovského vína. Vaše oči vtedy nemajú nijakú iskru. Nad vašou tvárou sa…zvečerieva, pane.

KRÁĽ

Áno. Začínam byť voči tomu všetkému, čo je okolo mňa pekné, čoraz viac ľahostajnejší. Kedysi ma to vzrušovalo! Teraz? Máte pravdu… Ovládla ma apatia. Krásy sveta sa mi vzdialili. Akoby sa zrazu, sčista-jasna, nakláňala najkrajšia stavba môjho života. Najhoršie na tom je, že to nie je sen. To nie je iba predstava. Ona sa nakláňa. A jej tieň je stále väčší.

KLAUN

Pozrite sa na Kristov kríž, pane. Čo tam vidíte?

KRÁĽ

Svoju ľahostajnosť. Svoju… Otupenosť.

KLAUN

Myslíte si, že ste si zaslúžili smrť, pane?

KRÁĽ

Rozhodne áno.

KLAUN

Za aký čin? Za čo? Čo také ste vykonali? Len mi necitujte katechizmus. Viem, čo je tam napísané. Ja to však chcem počuť od vás osobne, pane…

KRÁĽ

Teraz? Je to ťažké! O tom, za čo si zaslúžim smrť, sa mi nehovorí ľahko.

KLAUN

Neviete to?

KRÁĽ

Je v Písme jeden taký verš, je to vlastne otázka: „Naozaj svojou nemotou hlásate spravodlivosť?“ S tou otázkou sa vyrovnávam už veľmi dlho. Prenasleduje ma vlastne… celý môj život.

KLAUN

Odhodlajte sa. Nemlčte.

KRÁĽ

Keď vám to poviem, popriem tým celý svoj život…

KLAUN

Veď o to práve ide, pane… Alebo si myslíte, že: „Naozaj svojou nemotou hlásate spravodlivosť?“