Zošit s obyčajnými slovami
Pondelok, 13. Júl 2009 | Príbeh človeka
Bol u mňa brat môjho manžela. Môj švagor.
Podal mi pohár vody, povedala som mu: „Ďakujem.“ Povzbudila ma jeho bezprostrednosť. Povzbudil ma čas milosti.
Na stolíku som mala otvorenú Bibliu. A tam: „Pane…“
Švagrovi som povedala máločo z toho, čo som chcela. Čo som mu mala povedať? Nemohla som mu zdokumentovať svoj život. Týranie, ktoré som prežívala. Urážky, ktoré som od manžela počúvala. To sa nedalo.
Ako veľmi sa mi žiadalo hovoriť! Hľadela som na biblický text. Všetko tam bolo presné, ale ja som bola nepresná. Pokúšala som sa vojsť dverami do Písma. Otvorenými dverami. Mali presne vzor môjho tela. Mali jeho kontúry. Bola som prijatá celá… Ale tie dvere: to bola moja obkreslená postava. Tak sa predsa dovnútra nedostanem?
Nie, tak nie, usmial sa švagor.
Lenže…čo si mám teraz počať? Pokiaľ ide o presné umiestnenie textov a slov v tých textoch, mám Bibliu. Ale čo mám robiť, pokiaľ ide o presné umiestnenie našich vzťahov? Ja, môj manžel Róbert, vzťahy s inými ľuďmi… Ako vytvoriť z nás, ktorí sa navonok poznáme, práve presné, duchovné umiestnenie vzťahov? Duchovný dom?
Mnohé Róbertove slová sa ma v živote hlboko dotkli. Zranili ma. Vyviedli ma z miery. Ale z akej miery? Všetko si pamätám. Mohla by som o tom dlho hovoriť. To znamená, že som mu neodpustila?
„Čo ti Róbert povedal? Ako ťa urazil?“ opýtal sa ma švagor.
„Neviem tie slová citovať,“ povedala som mu.
Bola som zronená. Sadla som si na gauč, mala som hlavu v dlaniach… Videla som v Róbertovom živote neúctu k slovám iného človeka. Iných ľudí. Neúctu – k Božiemu Slovu. „A tvoje slová?“ opýtal sa švagor.
„Ale kde je jeho úcta?“ opýtala som sa.
„Zajtra ráno mu zavolám,“ povedal zrazu švagor a pozrel sa na hodinky. Urobí to. Bude to priame a pragmatické. Bude to jasný a jednoznačný rozhovor. Áno bude v ňom áno a nie nie.
Biblické texty, ktoré ju zasiahli, mala vpísané do zošita. Denne si ich čítala. Poznala sklon každého písmena. Denne sa vracala do svojho rukopisu ako do záhrady Vzkrieseného. Z obyčajných slov sa stali posvätené, lebo v nich tĺklo jej priame srdce. Boh ju počul. Poslal jej švagra. A teraz ju počul aj švagor.
Bude konať.





