„Dovolíte?“ povedal brigádnik v hypermarkete.

Vysoká bruneta Eva mu umožnila, aby prešiel cez reťaz kupujúcich, ktorí sa unavene zoradili pred jednou z pokladní. Brigádnik vošiel do skladu a ona si až v tej chvíli uvedomila, že je to jej bratranec, ktorého zopárkrát videla na fotografii, ale nikdy v živote sa s ním dosiaľ nestretla.

Stretli sa v rozľahlom priestore skladu, kam ju vedúca oddelenia vpustila. Povedala: „Dobrý deň, Ivan…“

Bola to maličká miestnosť, v ktorej mala upratovacia čata svoje stroje a technické pomôcky. Tam sedeli. Jemu už služba skončila, nasadil si na hlavu čiapku s dlhým šiltom. Bol na nej nápis, zložený z písmen, ktorej jej nedávali nijaký zmysel. Sedel pred ňou v koženej bunde.

Zrazu pocítila, že obaja sú prikrytí akýmsi zvláštnym plášťom Božieho pokoja. Po dlhom mlčaní sa spýtal: „Dáš mi vizitku? Teraz totiž…“

Bože, pomyslela si, keď rýchlo odchádzal.

Stretnem ho ešte?