PRVÝ OBRAZ

„Tá žena nič nehovorí, iba fajčí. Niekedy ženy nefajčili. Teraz je to normálne. Je otrávená – alebo tuší, že dnes sa udeje niečo veľkolepé? Pozerá televízor, prepína programy, pije kávu, potom zazvoní telefón a ona dlho telefonuje.“

Žijeme ako v laboratóriu medzi skúmavkami. Aj ja sa tak niekedy cítim. Vezmú mi každé ráno krv a povedia? Dobrá! Alebo: Zlá! Dnes musíte ísť na vyšetrenie. Každé ráno sa bojím vyšetrenia. Bojím sa toho, že som nečistá, zlá, že som niekde urobila zásadnú chybu. Prečo ma manžel opustil? Ba vlastne: Opustil, či neopustil? Sama neviem, v čom sa nachádzam. V jednej dlhej a nebezpečnej neuróze, ktorá je ťažká a vysiľujúca ako koľajnice metra. Ako tunel, v ktorom nevidím nijaké svetlo. To ste maľovali pre mňa. I ja často fajčím. I ja neustále prepínam programy… Neviem sa sústrediť na jediný obraz. Potom však príde Slovo a to Slovo ma zachráni. Viete, čítali ste mi Žalm 107. „On poslal svoje slovo a uzdravil ich a z ich hrobových jám ich vyslobodil.“ (Žalm 107,20). Bolo by to možné? Je to tak blízko. Čierny tunel – a predsa svetlo.

Vy potrebujete pokrm. Dobrý a výdatný pokrm. Duchovný pokrm. Nie obraz o pokrme – ale pokrm! Vy sa potrebujete nasýtiť Božím Slovom. Poďte medzi učeníkov, ktorí vymŕvajú na poli klasy. Ktorí chodia s Kristom.

Ako to mám urobiť?

Tak ako teraz. Ste v meste, ale našli ste v ňom človeka a človek našiel vás. Pritom oboch ľudí ako prvý našiel Kristus. Odviedol ich do podzemia, do metra ich ťažkostí, aby práve v tej tme prekonal tmu svojím Slovom a svojou Nádejou. Dnes niet čas hľadať svetlo v ľudskom svetle. V ľudských nádejách. Dnes už nehľadajte svetlo v bondovkách, v telenovelách, dnes sa vyhýbajte prázdnemu relaxu médií. Dnes sa utíšte, stíšte a – poďte ku Božiemu Slovu. K ticho prestretému stolu Pánovmu. Sme tu dvaja a predsa sme traja. Medzi nami je vždy náš neviditeľný Priateľ, s ktorým si môžeme denne telefonovať neviditeľným telefónom. S ktorým si môžeme denne písať. Viete, kto je tým Priateľom? „Pretože máme veľkého Veľkňaza, ktorý prenikol nebesá, Ježiša, Syna Božieho, pridŕžajme sa vyznania. Veď nemáme Veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami, lež máme Veľkňaza, podobne pokúšaného vo všetkom, ale bez hriechu. Pristupujme teda s dôverou ku trónu milosti, aby sme prijali milosrdenstvo a našli milosť na pomoc v pravý čas.“ (List Židom, 4, 14-16).

DRUHÝ OBRAZ

„Večer píše list. Na oči si založí okuliare, je to celkom pekná a nežná žena, z toho sa dá usúdiť, že píše niekomu, koho má rada. Medzitým varí. Odchádza do kuchyne a dvíha vrchnák hrnca. Potom v ňom niečo mieša. Zrazu sa z pary vynorí akýsi človiečik, ktorý v priebehu minúty dorastie do dospelého muža. Je to muž jej snov! Celkom tak si ho predstavovala! Podobá sa, nevdojak, na najnovšieho predstaviteľa Jamesa Bonda Daniela Craiga.“

Hovoríte, že nemám podliehať médiám a snom. Ale keď denne varíte večeru len pre nasýtenie tela, ako sa nemáte nadýchať iba vône, ktorá dráždi zmysly?

Pre koho tu večeru varíte? Pre koho žijete? Pre Jamesa Bonda svojich detských nádejí alebo pre svojho tichého Priateľa, ktorý vás nevyrušuje svojou trúfalosťou, ale vždy rešpektuje vaše súkromie? On vám pripravil odpočinok, do ktorého smiete vchádzať. Odpočinok, aký svet nepozná. Prečo sa teda vždy necháte vyrušiť mužom, ktorý nosí za opaskom zbraň? Ktorý je trúfalý, sebavedomý, žiariaci, ľadovo pokojný, ktorý… Je iba mužom z filmu?

Áno, vidím spomienku. Žijem v minulosti. Žijem vo vlastnom ponížení, ktoré sa usilujem prekonať tak, že ten film, ktorý zašiel priďaleko, sa pokúšam vrátiť späť – v pôvodnom znení s titulkami. Tie titulky však už nesedia. Všetko je zrazu v rozpore. Naše manželstvo – manželstvo s mužom, ktorý odišiel k priateľke – sa rozpadlo preto, lebo…medzi nami nastal tento zmätok. Obrazy z minulosti zostali, obaja však vidíme ten minulý film už inak. Chceme ho oživiť v niekdajšom stave, ale nejde to. Taká reštavrácia sa nepodarí. A pokiaľ ide o prítomnosť a budúcnosť, každý z nás je už na iných cestách. Tie sa nespájajú. Pocit, že sa čosi spája na mieste, kde stojí naše osamelé a v skutočnosti naše opustené dieťa, je iluzórny. Viem to. Čo však mám teraz v tomto stave robiť? Je to absolútne neriešiteľné!

TRETÍ OBRAZ

„Opäť jej ktosi volá. James Bond sedí na gauči a usmieva sa, urobí si pohodlie. Ten, kto volá, je jej dobrý priateľ. Dohodli sa ešte včera, príde dnes niečo po ôsmej večer. To jemu písala ten list. Pre istotu. Keby mu počas rozhovoru zabudla povedať to hlavné, v tom liste to bude. Počas odchodu mu ho dá.“

Teraz dávajte dobrý pozor. Teraz nesmiete podľahnúť omámeniu. Ježiš Kristus v najťažšej situácii svojho pozemského života v Getsemanskej záhrade tvrdo bdel. Bojoval ťažký duchovný boj. Nebojoval pritom v skutočnosti proti krvi a telu, ale proti mocnostiam temnosti v povetrí. Keď mu po prvý raz Peter povedal, aby nešiel na kríž, odvetil mu: Choď za mňa Satan, pretože nemyslíš na veci Božie, ale na veci ľudské! Naším najťažším pokušením je, že v rozhodujúcich chvíľach života myslíme na veci ľudské oveľa nástojčivejšie ako kedykoľvek predtým. Učeníci v priestore takého zápasu dokonca ťažko zaspali. Pán nám však vraví: Bdejte! Pretože váš protivník, diabol, okolo vás obchádza ako revúci lev, hľadajúc, koho by zožral. Vy sa mu však vzoprite! „Za vzor, ako znášať súženie a byť trpezlivým, berte si, bratia, prorokov, ktorí hovorievali v mene Pánovom. Ajhľa, blahoslavíme vytrvalých. O Jóbovej vytrvalosti ste počuli a videli ste aj to, aký koniec pripravil mu Pán, lebo ľútostivý je Pán a milosrdný.“ (List Jakuba 5, 10-11). Každý z kresťanov musí byť v najťažšom období svojho života vo veľmi tesnom spojení so svojím nebeským Otcom prostredníctvom Ježiša Krista.

Lenže keď som omámená vôňou pozemskej potravy, zrazu nevidím a necítim to, čo je podstatné. Naopak, vtedy hľadám náhradný, alternatívny svet a v ňom svoj sen o mužovi, s ktorým žijem alebo s ktorým chcem žiť. Rovnaký sen snívam aj o svojej rodine. Ale skutočnosť je kruto iná. Je drsná a ťažká. Kde je v tej chvíli Pán?

Je tu rozpor medzi Slovom a vašimi očami. Vy vidíte niečo iné, než to, čo vám chce ukázať Božie Slovo v svetle zasľúbenia. Realita života sa vám zdá blízka a Božie zasľúbenie ďaleké. To je však klam. To, čo je rýchle a blízke, čo človeka premáha svojou vôňou a dotykmi, nie je pravdivejšie ako Slovo Božej pravdy, ktoré je navonok vzdialené a odťažité. Veď si spomeňte: Len čo ste sa započúvali do Božieho Slova, do rozhovoru s pravým Priateľom Ježišom Kristom, hneď k vám podišiel Protivník a začal pôsobiť na vaše zmysly a na váš zrak. Nastal súboj – súboj vo vašom srdci.  Dostali ste sa do novej krízovej situácie, akú ste dovtedy nepoznali. Ste jednoducho na tej biblicky známej križovatke, o ktorej píše Jeremiáš (6,16). Teraz sa však máte zadívať na cestu, ktorá vedie k dobru a po tej vykročiť… Dovoľte, aby som vám pripomenul dva dôležité texty. Prvý: „Tu pristúpil pokušiteľ a povedal Mu (Ježišovi): Ak si Syn Boží, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby! On však povedal: Napísané je: Nie samým chlebom bude človek žiť, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích.“ (Matúš 4, 3-4). A druhý: „Keďže teda platí ešte zasľúbenie, že vojdeme do Jeho odpočinku, bojme sa, aby nevysvitlo, že niekto z vás zaostal. Lebo evanjelium  sa nám práve tak kázalo ako im. Ale počuté slovo nič im neosožilo, keďže nezrástlo mocou viery s tými, čo ho počuli.“ (List Židom 4,1-2).

To znamená, že mám odmietnuť svoju predstavu muža, svoj naivný detský sen, teda – nejakého pozemského, a v podstate virtuálneho  Bonda a… Nenechať sa v čase, keď sa ku mne ozýva aktuálne Božie Slovo, vyrušiť? Ale ako to môžem zvládnuť?

Musíte tomu svojmu Bondovi povedať niečo silnejšie, než vám vraví on: Musíte mu povedať ako výzvu do toho, čo sa má medzi vami diať ďalej, Slovo Božie. To, čo povedal pokušiteľovi Pán Ježiš. Človek nemôže žiť samým chlebom, teda vecami, ktoré sú len dočasné a napokon zlyhávajú a hynú. Je tu obdobie, keď sa celou váhou svojho života musíte oprieť o samotné Božie Slovo – ako o jedinú bránu svojho odpočinku. Vstúpte do tej brány a nedbajte pritom na  nijaké obavy. Pán sa o všetko ostatné, čo potrebujete pre pozemský a praktický život, postará.

Keď sa stretávate so Snom svojho života, ktorý nikdy nie je trvalý, musíte mať blízko ruky pripravený List. List od Priateľa a List Priateľovi. Prečo? Lebo vtedy človek, ktorý ešte nie je zrastený mocou viery s Božím Slovom, si to Slovo má pripomínať „z listu Slova“. Čo ste vraveli naposledy svojmu Priateľovi, ktorým je v prvom rade Ježiš Kristus? To, že prijímate Jeho objatie. To, že sa chcete teraz radovať v Hospodinu… Iné objatie, kým sa nestane čistým, musíte načas odmietnuť.

Čo to prakticky znamená?

Poslednú výzvu: „Nie samým chlebom bude človek žiť, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích.“ (Matúš 4,4). To nie je moje slovo a to nie je vaše slovo. Tomu príkazu sa musíme prispôsobiť všetci, najmä v hraničných situáciách. Ak niekto vzdorovito odmieta plán Boží, stráca slobodu. Musí ísť podľa Božieho Slova pod zákon. V tej chvíli sa pre neho končí čas zhovievavosti. Všetko, čo tomu človeku bolo dosiaľ tolerované a trpené, všetko, čo prijímal ako vašu zhovievavosť a odpustenie a po čom opakovane stále nanovo šliapal a šliape, musí byť teraz postavené na Boží príkaz do nového svetla – a to za každú cenu. To nové svetlo pre tých, ktorí neprimerane používajú zákon a myslia iba na svoj prospech a iných utláčajú, je zapísané v 1. Timoteovi 1, 8-11): „My však vieme, že zákon je dobrý, keď ho niekto jemu primerane používa, vedomý toho, že zákon nie je pre spravodlivého, ale je pre zločincov a neposlušných, bezbožníkov a hriešnikov, nesvedomitých a zvrhlých, pre otcovrahov a matkovrahov, vražedlníkov, smilníkov, samcoložníkov, kupcov s otrokmi, luhárov, krivoprísažníkov a proti všetkému, čo sa protiví zdravému učeniu; to je podľa evanjelia slávy blahoslaveného Boha, ktoré mi bolo zverené.“  Kto ruší manželský vzťah cudzoložstvom a smilstvom, musí po čase milosti, ktorý sa uzatvára a má svoju hranicu, počítať s rozvodom.

ŠTVRTÝ OBRAZ

„James Bond sa spýta, či sa niekam chystá. Ona sa zháči. Nie, nikam, povie zamyslene. Hľadí Bondovi do očí. Čo mu teraz povie?
„Nemôžete odísť a vrátiť sa neskôr, pán Bond?“
James Bond zvážnie a povie: „U vás mám presne vymeraný čas. Môžem  tu byť len medzi ôsmou a desiatou hodinou večer. Potom navždy odídem. Som váš sen, ktorý sa vám splnil…“
Je to tvrdé, ale musí mu to povedať. „Prepáčte, ale ja… Práve teraz na vás nemám čas. Je mi to skutočne ľúto.“ – „To je v poriadku,“ povie James Bond, vstane z gauča, zapne si dôstojne sako.“

Váš manžel určite pochopí, že od istého momentu už pre doterajší spôsob jeho jednania nebudete mať nijaké pochopenie a nijaký čas.  Aj on bude musieť zo súčasných návykov, v ktorých zatiaľ dieťa určitým spôsobom vlastní, odísť. Tak na to pamätá zákon a právo: nijaký rodič, ktorý svoje manželstvo zrušil, nemôže do svojej niekdajšej rodiny vstupovať ľubovoľne a podľa vlastných predstáv a zámerov. Možno ešte potrebuje čas – aby si usporiadal myšlienky. Povedal predsa, že jeho rodina je pre neho v hĺbke srdca prvoradá. Povedal, že to vie… Chce ju zachrániť a budovať. Nechce svoje dieťa zničiť – ani vás.  Každý z nás sa v hraničnej situácii mení. Keď sa hriešna rola, ktorú sme kedysi svetácky hrali, naplní, keď dospejeme do stavu viery a Božieho pokoja, keď sa ocitneme v Božom svetle, sami zvyčajne pochopíme: Film je film, život je však život.  V živote platia úplne iné pravidlá, než v akejkoľvek mediálnej predstave.

Ale on to  nedokáže… Máločo z toho, čo dosiaľ v svetle Božej spravodlivosti a v svetle Božieho práva povedal, dodržal.

Tu mu môže pomôcť viera a modlitba dieťaťa. Tu mu pomôže iba Duch Boží, ktorý nám pripomína: „Blahoslavení, ktorí lačnia a žíznia po spravodlivosti, lebo oni nasýtení budú.“ (Matúš 5,6). Verím, že Pán chce podarovať vášmu dieťaťu modlitbu, a to modlitbu pre vás oboch.

Mnohí silní muži dnešných dní sa správajú civilne tam, kde im vnútri horí iný oheň citu, nonšalantne tam, kde by boli radi otvorení a tvrdo zasa tam, kde sa potrebujú pred niekým otvoriť a bez obáv vyrozprávať…

Ale kde takého Pomocníka, pred ktorým  by sa takto mohli otvoriť, nájdu?

Mnohí priatelia ich už vo svete sklamali a sklamú. Jeden sa stáva špiónom toho druhého, a pozemsky orientovaný človek deň čo deň ničí bez milosti iného človeka: rovnako ako v bondovkách, rovnako ako v príbehoch, plných podvodov a zrád. Vo svete tvrdého zápasu o samotný chlieb a v jeho charaktere skutočných priateľov niet – sú však v blízkosti tých, ktorých svojimi priateľmi nazval sám Pán.

Kruh takého priateľstva má váš manžel otvorený.

PIATY OBRAZ

„Áno, je to v poriadku,“ povie a s úsmevom  James Bond  a odchádza. Jeho misia bola splnená. Obaja, on i tá žena, už vedia, že ani najkrajší sen sa nevyrovná skutočnosti. Prečo? Pretože v skutočnosti je zápas o pravdu a spravodlivosť, o lásku a právo skutočný, zatiaľ čo sen je a vždy zostane iba snom.