Chýba nám jednotlivec – osobne zodpovedný človek, ochotný vydávať „svoje telo v živú, svätú obeť, Bohu príjemnú obeť, rozumnú to službu Bohu.“

„A  nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovením mysle, aby ste rozsudzovali, čo je vôľa Božia, totiž, čo je dobré, milé a dokonalé.“ (List Rímskym 12, 1-2).

Chýba nám človek, ktorý by rozprúdil v mozgu sveta ten správny „neurón“. Chýba nám súčasný Izaiáš, ktorý by povedal: Hrozby proti Božiemu ľudu, unavenému diplomaciou a agresivitou asýrskeho kráľa Sancheríba, sa nestanú.

O neuróne sa píše, že je to mozgová bunka, ktorej „pulzovanie môže prepnúť mozgové vlny podobné rozbúrenej morskej hladine na mierumilovné vlnky vidieckeho jazierka. Alebo naopak.“ (SME, štvrtok 14.5.2009).

Prečo to „neurón“ robí? Pretože človek by bol bez neho – iba monotónne mäso, iba figurína?

Áno, človeka, ktorý je len mäso, iba sarx, treba prebudiť. Treba mu zmeniť charakter jeho sladkých reči a úsmevov, ale aj charakter jeho „očí hrôzy“.

Ale do čoho? Iba do psychosomatického života, iba do života tela a duše, iba do politického, náboženského a kultúrneho trendu?

Hľaďme na pohyb jednej z celosvetových situácií, ktoré sa opakujú v každej dobe…

Prišiel asýrsky kráľ a odviedol ľud severného Izraela do Asýrie, zatiaľčo ľud svojich porobených národov, medzi nimi aj Bábel, odviedol do Izraela, konkrétne do Samárie.

V Samárii sa tak usadilo množstvo pohanskéhu ľudu mnohých pohanských národov. Prečo sa to stalo? Pre neposlušnosť izraelského kráľa Jarobeáma, ktorý zviedol predtým severný Izrael k modloslužbe. Priviedol ho totiž počas politického zápasu o trón so Šalamúnovým synom Rechabeámom do vzdorosvätyne, urobil ľudu v Bételi dvoch býčkov a učil svoj ľud modlárstvu.

Jediný agresívny  a modlársky „neurón“ v mozgu severného Izraela…a aká spúšť!

Tak bol na zásah Boží ľud Samárie, ktorý sa Jarobeámovi modlársky podvolil, odvedený do Asýrie a otroci Asýrie, jej pohanské podrobené národy, boli privedení zase do Samárie.

A je tu ktosi ďalší: Asýrsky kráľ, nový agresívny „neurón“ v mozgu novej Samárie… A „pulzovanie jediného neurónu“ pokračuje…

Len čo sa pohanské národy usadili v Samárii, na mieste severného Izraela,  začali ich na Boží pokyn napádať levy. Prečo?

Pretože noví osídlenci Samárie „nepoznali zákon tej krajiny“ a neuctievali tam Boha Izraela a nectili si tam Jeho prikázania. A tak Asýrsky kráľ  vydal nový príkaz: dal priviesť z Asýrie spomedzi samarských zajatcov izraelského kňaza, ktorý bude pohanský ľud vyučovať Božím príkazom.

Človek tak už nie je figurína? Prebúdza sa? Učí sa počúvať Božie príkazy aj medzi pohanmi?

Povedzme, že tu už nie je náboženská alebo politická propaganda – že tu už nejde o nejakého politického či náboženského lektora, akých sme počas komunizmu poznali dosť, ale naozaj o „živého kňaza“, ktorý Boha pozná – a dôveruje Mu.

Ten kňaz – dúfajme! – nie je figurínou vo výklade s visačkou politickej či náboženskej ceny, to nie je automaticky hovoriaca figúrka na kazateľnici, on stojí, naopak, v centre diania a rozumie, čo sa v mozgu tej krajiny práve odohráva.

A ľud krajiny? Ako ho počuje a čo začne po týchto kázňach posolstvách robiť?

„Uctieva Hospodina, ale vo svojich domoch sa klania aj svojim modlám.“

To je obraz dnešnej ľudovej cirkvi.  V každom dome svieti televízor, video, dvd prehrávač s tvárami modly, ktorá v tých prístrojoch má hlavné slovo, v každom dome svieti mobil, kreditná karta a… Smilstvo, cudzoložstvo, nevera, a spory o majetky, a – rozvrat, prikrývaný nedeľu čo nedeľu harmonickými nedeľnými piesňami na nedeľných perách.

Do Júdska však vstupujú aktivity kráľa Chizkijáša, a to v čase, keď je izraelským kráľom Hóšea.

Chizkija sa Asýrskej nadvláde vzoprie, ale ešte predtým vyčistí krajinu od modiel – dá všetky nekompromisne vyrúbať. Každé návršie svätých kmitaní na žiarivých obrazovkách tohto sveta musí zhasnúť. Choré neuróny musia byť v mozgu krajiny umlčané, aby ich agresívne pulzovanie neničilo ľud. Aký rozhodujúci je charakter a aké vážne je „pulzovanie jediného neurónu“!

Začína sa ostrý boj. Na jednej strane je Sancheríb, kráľ Asýrie, a jeho poslovia (vojvodca, dvoran a hlavný čašník propagandista), na druhej strane sú pri obliehaní Jeruzalema poslovia kráľa Chizkijáša: pisár, kancelár, tajomník. Začína sa – súboj úst? Začína sa verbálna politická či náboženská zrážka?

Figuríny vo výklade televíznych obrazoviek, figuríny na stránkach tlače spolu tvrdo zápasia. O čo tu ide? O útok politickej či kultúrnej tlače proti cirkevnej? A či proti náboženskej, ako si to vysvetľoval hlavný Sancheríbov čašník, teda: Rabšáke?

Najväčší herci, umelci, speváci, modelky, tí všetci sú spolu s politickými agitátormi figurínami vo výklade, ktorým je…  Priestor pred Kongresom vo Washingtone, kde mal počas inaugurácie údajne veľkú reč novozvolený americký prezident Obama? A my, diváci na celom svete, si máme práve túto reč, podporenú modlitbou kazateľa Ricka Warena!, pripomínať ako pendant niekdajšej veľkej reči baptistického kazateľa a obhajcu práv černochov M.L.Kinga?

Čo teda vidíme a koho vidíme?

Vodcov krajín, ktoré väznia či upaľujú kresťanov a vyťahujú proti každému, kto by s ich náboženským či politickým programom nesúhlasil, svoje eso, jadrovú či inú zničujúcu zbraň?

Alebo počujeme prezidenta Iránu a jeho reč, ktorá zosmiešňuje holokaust?

O čom  sa teraz krížom-krážom hovorí?

O nových a nových asýrskych kráľoch, ktorí kričia to, čo kedysi kričal pred Chizkijášom, teda júdskym ľudom, Rabšáke, posol asýrskeho kráľa Sancheríba? Pod mojou rukou, ak zmeníte svoje vyznanie viery na naše, budete žiť na Ostrove slobody, ale ak sa tomu nepodvolíte, ja sám nad vami vyhlásim nábožensko-politický súd, teda: „Rozsudok smrti“?

Byť figurínou vo výklade je moderné. Propaganda strieda propagandu a v každej pulzuje jeden neurón mozgu, ktorý vždy rozbúri celé more! Ako pritom celkový mozog celého sveta „kontroluje svoju rozsiahlu aktivitu“?

„Výskum tímu Yang Danovej z Kalifornskej univerzity priniesol nové informácie o tom, ako mozog kontroluje svoju rozsiahlu aktivitu. Súčasne ukázal, že vplyv, ktorý na činnosť mozgu majú jednotlivé aktivované neuróny, je zrejme vyšší, než sa doteraz myslelo.“ (SME: V mozgu je zrejme veľa vecí inak).

A tak vznikajú otázky, ktoré nie sú zanedbateľné: „Prečo sa mozog zrazu začne správať chaoticky?“ Alebo: „Čo spôsobuje spánkové poruchy?“

Správal sa chaoticky Chizkijáš, keď naň slovne útočil Rabšáke, politický propagandista asýrskeho kráľa Sancheríba?  Čo urobil, keď počul jeho drsnú, silovú reč? Poslal poslov k prorokovi Izaiášovi, ktorý bol v Júdsku vo veľkej vážnosti. A čo urobil Izaiáš? Čo by povedal „obhajcom ľudských práv“ dnes?

Chizkija povedal svojmu ľudu: Mlčte! Nedajte sa vtiahnuť do nijakej politickej či náboženskej propagandy, ani do sladkých rečí o komunistickom či kapitalistickom raji! A čo povedal prorok Izaiáš Chizkijovi v okamihu jeho najväčšieho ohrozenia? Niečo mediálne? Niečo elektromagnetické? Bola v tom nejaká „pozitívna energia“?

Áno, pokiaľ ide o technické procesy v mozgu, „neuróny nemôžu fungovať osamotene. Na vzájomný kontakt im slúžia elektrické impulzy.“  Impulz, ktorý prišiel od Izaiáša, však nebol elektrický – to nebola „energia reči“ ani „energia pohľadu“. To bolo: Božie Slovo a jeho odkaz…

Pokiaľ ide o telo človeka, „elektrické impulzy vďaka vzájomnej koordinácii riadia v tele všetky dôležité pochody, počnúc pulzom srdca a rytmikou dýchania…až k učeniu,  k správaniu sa v konkrétnych situáciách alebo strategickým rozhodnutiam“, ale my nie sme ani pozemskí učenci, ani náboženskí  scientológovia či Svedovia Jehovovi, ktorí tvrdia, že Duch Svätý je iba „energia“. A nie sme ani jogíni, ktorí by telesným cvičením a duchovnou výučbou správneho dýchania vďaka správnej polohe a koordinácii tela sa mali učiť novej duchovnej i telesnej vyrovnanosti…

My sme: ach!

Kto sme vlastne my?

Iba kresťanské figuríny v kresťanských chrámových výkladoch, ktorých nijaké Božie Slovo trvalo, a pritom vždy aktuálne, neprebúdza? Ale prečo vlastne? Aké hučanie nás pritom „prekrýva“ a uspáva?

„Aj takpovediac spánkový dialóg miliárd neurónov, ktorý produkuje mozgové vlny, možno prirovnať k hučaniu veľkého davu ľudí.“  A ďalej: „…pomalé a mohutné časovo zosúladené (synchronizované) vlny svedčia o etape, ktorá pripravuje mozog na hlboký spánok.“

Tie isté opakované slová do zošalenia napokon pripravia myseľ i telo človeka na  tvorivé vákuum a bezvedomie, na neschopnosť komunikovať…

„Počas kvalitatívne odlišnej, tzv. REM fázy (rýchle pohyby očí, čo je najhlbšia fáza spánku), mozog začína žiť vlastným životom. Odpája sa od tela…v tejto fáze vznikajú najdramatickejšie sny. Vtedy sa začínajú neuróny správať individualistickejšie, kmitajú rýchlejšie a rozličné mozgové časti sú menej synchronizované.“

Keď chodíme do kruhu, chodíme „vo fráze“. Pohanské náboženská chodia do kruhu. Poskakujú v kruhu, tancujú v kruhu, režú si telá v masovom šialenstve ako pohanskí kňazi na vrchu Karmel – a pritom stále v kruhu.

Pohanské náboženstvá a vlastne všetky modlárstva chodia vo fráze, ale aby to bolo sväté a tajuplné, pomenovali si ju ako „mantru“. Táto najväčšia aktivita je v skutočnosti najhlbším spánkom, a hoci sa dlho zdá synchronizovaná, v skutočnosti je to „individualistický rozpad“.  Táto masovosť je iba jednou veľkou izoláciou človeka od človeka a ľudského srdca od ľudského srdca. Vidíme masu, ktorá zosynchronizovane tlieska a kričí, ale napokon každý v nej vyčerpaný padá na svoju stranu, do vlastného úpadku.

Záver:

Mnohé pohanské národy na pôde cirkvi a Izraela “nepoznajú zákon Boha tej krajiny“. (2.Kráľov 17,26). Žijú v akomsi inom vzorci života, i keď pritom vyznávajú svätý model katechizmov. V čom to žijú, v akom dome?

Zákon Boha a Jeho krajiny však nikdy nie je „vzorec“ , teda krajina, ktorá nesie Božie meno, nikdy nemôže žiť iný život, než svätý, inak ju napadnú časom „levy“. Nákazy. Choroby. Zemetrasenia.

Ak sme teda ako Kristovci či ako kresťania podľahli načas vzorcom hriechu, musíme si okamžite umyť srdce i tvár vo vode Božieho Slova.

Každý chorý človek sa predsa dôkladne umýva a dezinfikuje, berie lieky, ide v prípade nutnosti na operáciu a prijíma liečbu, ktorá robí veľké poriadky s jeho telom a dušou. Prečo by to malo byť inak s krajinou a s jej obyvateľstvom, v ktorom pôsobí vírus ťažkej choroby?

Keď asýrsky kráľ počul, že krajina Izraela nepozná pri svojich nových, pohanských obyvateľoch „zákon svojho Boha“, urobil niečo, čo bolo udivujúce: Sám vystúpil zo svojho zaužívaného „cyklu“, z cyklu svojho myslenia a náboženstva a prikázal: „Zaveďte ta jedného z kňazov, ktorých ste odtiaľ odviedli. Nech ide a nech sa tam usadí a nech vyučuje zákonu Boha tej krajiny.“ (2.Kráľov 17,27).

Teraz je dôležité, čomu ten kňaz nových obyvateľov učil: „Šiel teda jeden z kňazov, ktorí boli odvedení do zajatia zo Samárie, usadil sa v Bételi a učil ich, ako majú uctievať Hospodina.“ (2.Kráľoiv 17,28).

Tu už nešlo o Jarobeámovu vzdorosvätyňu, tu už nešlo o súboj medzi severným a južným Izraelom, tu už nešlo o stret náboženstiev či o stret politických systémov, ale o čisté uctievanie svätého Boha!

Kto by si pomyslel, že aj na také niečo môže Boh pripraviť v tomto znečistenom svete podmienky?

Božia múdrosť je však nevyspytateľná, nepodlieha vzorcom, stratégiám a cyklom času, naopak, je vždy čerstvá, je vždy prítomná vo vanutí Božieho Ducha.

Ako sme už spomenuli, existuje cyklus času, slov a fráz. Raz za čas je nutné z takého cyklu, ktorý sa stal frázou,  vystúpiť, inak nám prestane daný cyklus slúžiť ako etapa a my začneme slúžiť jemu ako monotónnemu kruhu. Možno sa tu zmysluplne rozdvojiť? Môže človek slúžiť aj Bohu aj zvyku? Môže človek žiť reformný život v moci Božieho Slova a súčasne slúžiť vlastným modlám?

To bol prípad Samárie s pohanským obyvateľstvom. Nový kňaz tam napokon veľa nezmohol, pretože…

„…každý národ si zhotovil svojich vlastných bohov a uložil ich do domov na výšinách, ktoré urobili Samaritáni, každý národ vo svojich mestách, v ktorých býval.“ (2.Kráľov 17,29).

A tak: „Uctievali aj Hospodina a určili si spomedzi seba kňazov na výšinách. Hospodina teda uctievali, ale bohom  svojim slúžili podľa zvyku národov, z ktorých boli privlečení.“ (2.Kráľov 17, 32-33).

Nepripomína nám to v mnohom  život v ľudových cirkvách?