Kráľ

Tok našich všedných dní je spomalený. Niečo vidím. Niekto ku mne prichádza.

Klaun

Vidíte prvé záblesky pravdy, pane?

Kráľ

Ide o to, o kom tá pravda má byť. Rád by som si posvietil na nejakého človeka. Dôkladne! Môžete mi niekoho zavolať? Môžete mi povedať, kto by to mohol byť? Potrebujem dobrý tip! Ale skutočne, skutočne dobrý! Malo by ma to prekvapiť. Niekoho, kto si je v mojom kráľovstve… veľmi istý sám sebou?

Klaun

Záchvevy pravdy o každom z nás sa všade len tak vlnia, pane. To nie je problém.

Kráľ

Chcem vidieť portrét človeka. Skutočný portrét! Portrét, ktorý by som mohol počarbať. Rád by som vedel, čo mi dotyčný k tomu povie… Ako deti sme sa tak hrali. Tešili náš čarbanice. Možno v tom niečo je! Tajné graffiti!

Klaun

Musíme sa vrátiť k vnútorným hodinám v nás, pane. Všetci. K nášmu vnútornému času! K nášmu detstvu. K našej poézii, k našim piesňam…k našej slobode, pane. Všetko je dnes veľmi falošne vážne. Slovo sa kladie ku slovu tak formálne precízne, až to bolí telo. A potom…zasa tak nedbalo, až to ľaká dušu.

Kráľ

Poviem vám niečo závažné, milý priateľ. Rád by som sa naučil tancovať! Potreboval by som chytiť nejaký rytmus. Viete, aký tanec mám na mysli? Tanec radosti vo vlastnom súkromí. Zrazu sa vám chce spievať -  iba tak… Lalala… Lalalala, nič viac. A rovnako: zrazu potrebujete urobiť tanečný krok neexistujúceho tanca. To je radosť, ktorú uznávam! Pomôžete mi?

Klaun

Už nie ste otrokom času, pane?

Kráľ

Stále som! A pritom – mohol by som si s časom robiť, čo by som chcel, keby som sa nenudil. Takto však…  Čas ma má v hrsti. Potrebujem impulz! Potrebujem sa prebudiť. Potrebujem… roztrhnúť tú jemnú pavučinu smútku. Alebo… nebolo by lepšie objaviť pavúka a zneškodniť ho? Neutkal mi pred zrakom priveľmi nevhodný, a pritom úplne neviditeľný obraz práve on? Ten neznámy pavúk?

Klaun

Pane, musíte prestať povrchne vnímať vlastnú tvár. A tiež tváre svojich priateľov i nepriateľov.

Kráľ

Ale ako to dokázať? Ako sa možno pod ten povrch tváre dostať? Kde začať? Čarbanicou?

Klaun

Myslím si, že potrebujete zastaviť ten bláznivý kolobeh absurdne uháňajúcich dní odnikiaľ nikam. Ľudia chodia do kruhu, tancujú do kruhu, hovoria do kruhu… Mali by ste vyhlásiť sviatok priamky, pane. Alebo úsečky! Ale rozhodne sa musíte kriticky vyjadriť k otázke kruhu. Priveľký pocit vzduchotesnej istoty človeku nepomáha. Človek v ňom…degeneruje.

Kráľ

Myslím si, že by sme sa mali učiť úctivejšie frázovať slová. Nerobia to isté aj speváci? Neviem však presne, čo to „frázovanie“ vlastne znamená. Nie je to delenie slov? Nie je to… hľadanie kyslíka v reči a pre reč?

Klaun

Je to hľadanie ducha, pane. Je to očakávanie na Ducha, bez ktorého človek nemôže žiť.

Kráľ

Áno, je to tak – rád by som to, čo práve vidím, zazrel srdcom, priateľu…

Klaun

V prijímacom salóne vás čaká žena v čiernom, pane!

Kráľ

Žena v čiernom? Kto to je?

Klaun

To nikto z nás nevie, pane. Nemá odhalenú tvár a svoje meno tají. Vieme jediné: Práve prežila strašnú osobnú tragédiu, s ktorou sa jej srdce nevie vyrovnať. Potrebuje absolútne pochopenie.

Kráľ

Chce sa v mojej prítomnosti vyrovnať s bolesťou a neistotou?

Klaun

Chce ju preniesť na vás. Ste kráľ! Je presvedčená, že jej to umožníte. Je si istá, že práve vy a jedine vy to zvládnete!

Kráľ

Čoho sa bojí? Budúcnosti? Samoty? Úplnej životnej prehry?

Klaun

Zavrite oči, pane. Dôsledky jej ťažkej krízy zasiahnu aj vás. Ťažko vás zasiahnu!

Kráľ

Zobrať na seba bolesť iného človeka, to je iba chiméra bez reálneho jadra. To predsa nedokáže ani kráľ!

Klaun

Nikto jej nepomohol. Otec, rodina? Nuž… Potrebuje jediné. Zazrieť trhlinu vo vašej múdrosti. Musí stratiť ilúzie o poslednom človeku, v ktorého ešte na tejto zemi dúfa. Potrebuje stratiť ilúzie o pozemskom kráľovi, ktorý má nádherné zlaté žezlo…

Kráľ

Chápem. U mňa padne na dno, pretože v mojej ruke niet nádeje, akú hľadá. Potom však vstane a… Brány sa pred ňou otvoria! Áno, práve toto je pre celý svet tá jediná pravá nádej…

Nech teda vojde!