Sloboda prejavu
Piatok, 14. August 2009 | Kráľ a klaun
Kráľ
Farby hýria. Sú agresívne. Rád by som sa niekedy prešiel v noci mestom. Bolo by to možné?
Klaun
Mesto je plné neodolateľných ponúk, pane. Uškodilo by vám.
Kráľ
Počas dňa je mesto smutné. V noci je zaiste veselé. Ako vyzerá radosť ľudí v noci?
Klaun
Svietia reklamy. To je všetko. Ľuďom sa zdá, že im svietia aj do srdcového svalu, ale to je klam, z ktorého sú ráno vyliečení. Prijímajú to zmierlivo. V noci sa však opäť nechávajú klamať. V podstate je to nepochopiteľné. Dal som vypracovať niekoľkým psychológom štúdiu na tému: Prečo ľudia milujú lož, ktorá im ničí city? Nevedia sa s tou témou pravdivo vyrovnať. Zdá sa, že noc je aj ich nočnou morou.
Kráľ
Reklamy sú umiestnené na fasádach budov. Personifikujú ich. Tvoria z budov osoby so žiarivými očami. Človek vtedy verí, že mesto má dušu. Je to veľmi príkra lož, má však veľkú silu.
Klaun
Reklamy sú všade, pane. Aj vo výkladoch. Najnovšie v nich sedávajú hlúpe devy. Miss kraja a tak podobne. Rodičia sa na ne chodia dívať. Vyzerajú ako morské chobotnice.
Kráľ
Mohli by ste mi poslať jednu takú devu vo veľkom pestrom balíku? Stačí, ak jej z neho bude vytŕčať hlava. Napíšte jej na čelo moju adresu. Vlastne – stačí len titul. Kráľ. Poštár to už doručí.
Klaun
Pútavá myšlienka, pane.
Kráľ
Veľmi ma lákajú ulice. Nemôžem si pomôcť. Rád by som sa niekam zviezol taxíkom. Chápete, o čo mi ide? O optiku, z ktorej moje kráľovstvo vidno inak, než z tohto paláca. Potreboval by som si vypočuť niekoľko príbehov priamo z taxikárových úst. Nepoznal by ma. Začal by som svoje kráľovstvo kritizovať a on by sa už chytil…
Klaun
Väčšina taxikárov má autá v oprave. Každý deň im niekto roztlčie svetlá a prepichne gumy. Občas im roztrepú aj predné a zadné sklá.
Kráľ
Skutočne? A má to nejakú logiku? Prečo práve sklá?
Klaun
Je to sezónne výtržníctvo. Móda. Tak to máme chápať. Polícia s tým nič nerobí, pretože zástancovia ľudských práv a slobôd napísali memorandum, v ktorom tvrdia, že ide o špecifický výraz osobnosti súčasnej mladej generácie. Je to vlastne umenie. Ťažko s tým niečo robiť.
Kráľ
Chápem. Budovy však neničia?
Klaun
Občas zmlátia nejakého chodca. Býva to však až po desiatej večer. Ľudia by sa mali v noci zdržiavať doma.
Kráľ
Dúfajme, že časom z toho vznikne nejaký zaujímavý divadelný kus. Najlepšie by bolo, keby to bol muzikál, kde by sa naša mládež mohla poriadne odviazať.
Klaun
Robíme všetko pre to, aby bol život v našom meste pestrý.
Kráľ
A – ako inak to v našom meste vyzerá? Sú v ňom ľudia šťastní?
Klaun
Meradlom šťastia nášho mesta sme my dvaja, pane. A my šťastní sme.
Kráľ
Vie mladá generácia o našom šťastí z hodnoverných zdrojov? Tlieskajú nám? Sú na nás mladí ľudia hrdí?
Klaun
Objímajú našich dvojníkov, pane. Podávajú nám ruky. Milujú nás…
Kráľ
S dôverou mladých ľudí nemožno hazardovať, milý priateľ. Necháte našich dvojníkov sledovať. Chcem mať na svojom kráľovskom stole denne hlásenia o ich pohybe a… O ich morálke. V prípade, že by polícia na svoju prácu nestačila – necháme vymeniť policajného šéfa…
Klaun
Je neskoro, pane. Musíte si odpočinúť.
Kráľ
Máme ráno nejaké povinnosti?
Klaun
Mesto je v karanténe. Prasacia chrípka. Prídu hygienici.
Kráľ
Pripravte na zajtra hody. Dobre sa zabavíme!
Klaun
Ticho zatlieska. Pomaly sa ukloní. Bez slova odchádza.
Kráľ
Hej, klaun? Robíš si zo mňa žarty?
Klaun
Obráti sa. V tvári má úsmev, ktorý nič neprezrádza.





