Kráľ

Zdá sa mi, že prestávam myslieť. Mám  pocit, akoby vo  mne srdce lietalo. Asi má krídla..

Klaun

Ste zaľúbený, pane.

Kráľ

Zdá sa. Čo poviete, do akej výšky môže ľudské srdce vyletieť? Teda, aby som bol úplne konkrétny: do akej výšky smie vyletieť kráľovské srdce?

Klaun

Ak ho máte na dlani, potom do veľmi veľkej výšky. Pretože štartovacou plochou srdca je dlaň. Vaša otvorená ruka. Totiž: štedro otvorená ruka.

Kráľ

Moje srdce je túlavé. Neznáša dlane. Rado sa prechádza samo. S rukami za chrbtom. Tak trochu povýšene, s určitou gloriolou nad svojou hlavou.

Klaun

Najprv mi povedzte, čo vo svojom srdce počujete. Aký smiech sa tam ozýva? Alebo je to posmech? Aké slová vo vašom srdci zostali zo včerajšieho dňa? Aké frázy, pane? Pretože z plnosti srdca hovoria ústa. Ak ste si večer neurobili v srdci poriadok a ak ho dnes ráno nespláchnete čerstvou vodou, potom vás dnes čaká smutný, biedny deň, pane. Bude súmračný, čierny a je celkom ľahko možné, že v ten deň podľahnete migréne a vaše srdce sa začne kostrbato kotúľať po tejto neumytej dlažbe a zlíže všetok jej prach.

Kráľ

Počujem akýsi chaos, priateľu. Akýsi hluk, zmätok. Zdá sa, že sa ozýva z kuchyne – alebo z mojej kráľovskej jedálne?

Klaun

Služobníctvo práve likviduje bohatý švédsky stôl. Včera mali prísť hostia, pane, ale… bohužiaľ. Nikto sa neukázal. Napriek tomu ste prikázali, aby švédsky stôl bol pripravený do poslednej chvíle, keby predsa len dakto z pozvaných sem zavítal… Nuž ale…

Kráľ

Bol to pekný stôl! Výber jedál – neobyčajný! Delikátne veci… Zo všetkého som ochutnal, a predsa… Hostia neprišli? Ako to, priateľu? Čo sa stalo? Kde je chyba?

Klaun

Ľudia spohodlneli. Mnohých z nich ste kedysi urazili, dotkli ste sa ich nafúknutej duše, niekedy právom, inokedy – azda trochu unáhlene, pane. Ale akokoľvek, včera ste im chceli prejaviť skutočne serióznu priazeň a vrátiť im ich ľudskú česť, pravda je však taká, že…  Už o ňu nestoja, pane. Ľudská česť dnes vôbec nie je žiadaná a prestáva mať prakticky súhrou rôznych okolností nejakú hodnotu. Nikto o ňu v zmysle všeobecne platného práva a morálky nestojí. Keď sa dozvedeli, že sa pritom neuzavrú nijaké obchody a že ste v okruhu kráľovského paláca dokonca zaviedli prísny režim práva… Tak jednoducho neprišli.

Kráľ

Ale to je závažná vec! To je prípad na zamyslenie, priateľu!

Klaun

Rozhovory sa dnes v tejto línii už nevedú, pane. Tváre sú dôstojné, gestá zaujímavé, fotografie bývajú zväčša vydarené, ale ďalej to nemá cveng…  Poznáte to predsa z vlastnej skúsenosti spred niekoľkých rokov, keď ste prijatia na najvyššej úrovni absolvovali sám. Keď ste tam sedávali skutočne vy…

Kráľ

Čo budeme v takom prípade robiť, milý klaun?

Klaun

Dovolíte? Kráľovské víno! Ochutnajte…

Kráľ

Nádherný pohár!

Klaun

Ochutnajte, pane!

Kráľ

To víno – je teda veľmi ťažké!  Už po prvom dúšku som… Opitý? Pred očami sa mi všetko zráža. Nič nevidím! Nijakú súvislosť! Ľudia i veci sú v zmätku, zmiešali sa! Obraz strieda obraz, strácam pamäť, strácam prehľad, priateľu…

Klaun

To je bezzákonnosť, pane…

Kráľ

Vidím, zdá sa, na móle mladú ženu, predvádza akýsi model – kožuch? Šaty, nohavice? O čo tu ide? Zorganizovali ste bez môjho súhlasu módnu prehliadku? Kto tá žena vlastne je, klaun?

Klaun

Prečo netlieskate, pane? Prestala sa vám páčiť?

Kráľ

Okuliare! Rýchlo! (dlhá pauza)

(vydesene) Moja nemanželská dcéra, o ktorej som vám zakázal pred kýmkoľvek šepnúť čo len slovko!

Klaun

Včera mala svadbu v neďalekom zámočku, pozvala na tú slávu celé mesto, zajtra s tým miliardárom odlietajú…

Kráľ

Ona… Má moju tvár, klaun!

Klaun

O tom nepochybujte, pane! Včera v meste nuda nebola, zábava trvala do skorého rána, napokon, začnú tu prekvitať nevídané obchody! Vaša dcéra je skvost, manažéri boli v siedmom raji, to vám teda poviem, pane!

Aha! Tajomník už nesie na podpis obchodné zmluvy našich pohlavárov s ďalekým zahraničím!

Mám vám pripraviť vaše obľúbené pero so zlatou špičkou, pane?