Kráľ

V poslednom čase mám zmätené myšlienky. To z tých informácií, klaun! Dnes ráno zavrieme kohútik… Nijaké informácie, nič, nula bodov! Ručíš mi za to, že cez tento počítač neprejde ani myš, ani jediná celebrita! A nijaké názory typu: Popredný slovenský herec nemal včera zapnutý vrchný gombík košele… Nijaká denná tlač, žiadne zvodky, zvody a podobné záležitosti, chcem ticho ľudskej tváre, ktorá niečo hovorí! Chcem tu vidieť človeka, ktorého budem maľovať – pohľadom! Jednoducho… potrebujem sa zamyslieť nad výrazom tváre normálnej ľudskej bytosti.

Klaun

Sklamem vás, pane. Normálne ľudské bytosti sú dnes absolútne nedostatkový tovar. Tie za nič na svete nekúpite.

Kráľ

Strhujúca reč, klaun! Uvedomuješ si vôbec, čo si povedal? Nože poď bližšie – sem! -, nech sa na teba lepšie pozriem! Kto si vlastne? Nepracoval si niekedy v divadle?  Ako „klaun“? Tam som totiž začínal… Práve v úlohe kráľa! A odvtedy mi to prischlo. Chceme kráľa!, chceme kráľa!, chceme kráľa! – nuž som sa tým kráľom stal, a napokon som ním, ako sa ľudovo vraví, aj ostal! Nebol si  náhodou, pýtam sa, tým klaunom?

Klaun

Vynikajúci postreh, pane! Mimochodom, ak vám už ide o tváre: nechceli by ste si pozrieť fotografie svojich rodičov? Mám tu album. Kráľovský! V semišovej škatuli!

Kráľ

A – nemôže ma to deprimovať? Nemôže sa stať, že potom si spomeniem na svoj pôvod a … Prepadnem panike? Strachu z budúcnosti? Pretože moja minulosť – tá veru nebola ružová…

Klaun

Vy, pane, ste pripravený na všetko! Ste kráľ!

Kráľ

Vieš ty čo, klaun? Najprv sa pozriem na seba do zrkadla, aby som vedel zodpovedne porovnať svoj pôvod s pôvodom mojich – akože! -  rodičov. Čo ak mi niekto podhodil podrvh? Nejaké fotky, ktoré s mojím oteckom a mamičkou nemajú vôbec nič spoločného? Kde máme zrkadlo, zodpovedajúce mojej kráľovskej výsosti, klaun?

Klaun

Vaším zrkadlom sú vaše umelecké fotografie, pane. Teda… Vaším zrkadlom sú… oči nášho kráľovského fotografa! Na tie sa môžete vždy spoľahnúť!

Kráľ

Oči môjho umeleckého fotografa? Hm! A je to prajný človek? Pretože ak ma nemá v láske a svoju lásku k panovníkovi ten úbožiak iba predstiera…potom sa môžem zásadne pomýliť a zaprieť svoj vlastný pôvod!

Klaun

Od rána do večera spomína vaše meno, pane! Všade a vždy sa oň zaujíma! Hľadá vašu budúcnosť v súvislostiach života! Ako viete – je to váš reklamný stratég! Vie všetko o vôli a náladách obyvateľstva a podľa toho…

Kráľ

…a podľa toho? Čo podľa toho? A podľa čoho vlastne?

Klaun

A podľa toho vaše fotky inscenuje, pane! On veru vie, čo si duša človeka žiada…

Kráľ

Skutočne? A čo si duša človeka žiada – dnes? V tejto chvíli? Napríklad moja?

Klaun

Včera ste si to podčiarkli  v starých novinách, pane! Náš fotograf nelenil a…už tu máme fotku! Vlastne – veľký billboard! Ako vidíte, kráľovské oko dokáže zachytiť všetko, a to okamžite! I to, čo si vaša duša len šepká!

Kráľ

Ak môj problém, ktorý som ti celkom nevyjavil, vyriešil – zvýšim ti gážu, klaun! Teda sem s tým billboardom! Ako vyzerá? Ale najprv – čo si moja duša šepce, klaun?  Vrav – bez meškania!

Klaun

WELFARE STATE – WELFARE SOCIETY! Dovoľte citát, pane! „Pojem globálneho verejného (nedo)statku vyžaduje premenu byrokratického sociálneho štátu na sociálne mysliacu spoločnosť – od welfare state k welfare society. Tu vidím veľkú tému pre sociálnodemokratické európske strany.“ Václav Bělohradský.

Kráľ

Čítaš moje myšlienky, klaun!

Klaun

Pane – to sú myšlienky…

Kráľ

Áno, ako som správne a presne poznamenal: Čítaš moje myšlienky, klaun! A tá fotka – ten môj portrét? Teda: Portrét sociálne mysliacej spoločnosti? Ako si múdro citoval: WELFARE SOCIETY?

Klaun

Tisíc vašich tvárí na fotke v rozmeroch dva metre krát meter, pane!

Kráľ

(Dlhý, vášnivý pohľad)  Tisíc mojich tvárí – skutočná WELFARE SOCIETY, klaun! To je moje dieťa a ja! Zdá sa, že som jeho rodič!

Klaun

Usmeje sa, dôstojne sa ukloní . Decentne odchádza.

Kráľ

(zvolá) Choď k pokladníkovi! Zvýšil som ti gážu!