„Mne patria všetky osoby, tak osoby otcov ako osoby synov – mne patria! Osoba, ktorá hreší, zomrie!“ (Ezechiel 18,4).

Ten človek sa zo srdca zabával. Ešte netušil, že manželka mu už „prišla na jeho milenku“. O chvíľku ho postihne infarkt a politik zomrie. Keď príde lekár, bude neskoro. Skonštatuje už len jeho smrť.

Začnime teda popis jeho posledných minút.

Politik po odchode hostí, s ktorými sa spolu so svojou manželkou zabával, vracia do obývačky, zaliatej slnkom a pomaly zo svojho pohára dopije zvyšok kvalitného vína. Dofajčí ešte poslednú cigaretu – v kresle, v ktorom sa mu pred televíznou obrazovkou vždy tak dobre sedelo…

Potom zavolá smerom k manželke, ktorá v kuchyni umýva prvé tanieriky po konzumácii torty: „Niečo pre teba mám!“ Manželka zastaví v kuchyni prúd vody a vojde s rukami v utierke do obývačky. Kým si utiera mokré ruky, jej manžel, významný politik, rozbaľuje s úsmevom akúsi škatuľku.

„Máme výročie svadby?“ opýta sa manželka. – „Áno,“ povie manžel s širokým úsmevom v tvári. „Máme výročie svadby!“

Vtedy povie manželka vety, ktoré bude neskôr možno ľutovať. „Život a smrť sa niekedy stretnú v jednom vrcholnom bode. Čo zvíťazí?“

„Odkedy filozofuješ?“ opýta sa jej manžel.

Ona v tej chvíli vysloví smrtiacu otázku: „A ty máš odkedy milenku?“

Lekár, ktorý v rýchlej ambulancii prvej pomoci dorazil spolu s ošetrovateľom na miesto činu už o necelých desať minút, zapísal po obhliadke tela všetko, čo bolo nevyhnutné. O chvíľku príde pohrebná služba.

Tá žena zrazu nevedela, aké telegramy rodine a priateľom i známym pošle. Skutočne, ona zrazu nevedela, čo komukoľvek z blízkych i vzdialených ľudí v budúcnosti v súvislosti s týmto prípadom povie!

V budúcnosti, ktorá sa naozaj stala prítomnosťou?