V poslednom čase mám zmätené myšlienky. To z tých informácií, klaun! Dnes ráno zavrieme kohútik… Nijaké informácie, nič, nula bodov! Ručíš mi za to, že cez tento počítač neprejde ani myš, ani jediná celebrita! A nijaké názory typu: Popredný slovenský herec nemal včera zapnutý vrchný gombík košele… Nijaká denná tlač, žiadne zvodky, zvody a podobné záležitosti, chcem ticho ľudskej tváre, ktorá niečo hovorí! Chcem tu vidieť človeka, ktorého budem maľovať – pohľadom! Jednoducho… potrebujem sa zamyslieť nad výrazom tváre normálnej ľudskej bytosti.

Klaun

Sklamem vás, pane. Normálne ľudské bytosti sú dnes absolútne nedostatkový tovar. Tie za nič na svete nekúpite.

Kráľ

Strhujúca reč, klaun! Uvedomuješ si vôbec, čo si povedal? Nože poď bližšie – sem! -, nech sa na teba lepšie pozriem! Kto si vlastne? Nepracoval si niekedy v divadle?  Ako „klaun“? Tam som totiž začínal… Práve v úlohe kráľa! A odvtedy mi to prischlo. Chceme kráľa!, chceme kráľa!, chceme kráľa! – nuž som sa tým kráľom stal, a napokon som ním, ako sa ľudovo vraví, aj ostal! Nebol si  náhodou, pýtam sa, tým klaunom?

Klaun

Vynikajúci postreh, pane! Mimochodom, ak vám už ide o tváre: nechceli by ste si pozrieť fotografie svojich rodičov? Mám tu album. Kráľovský! V semišovej škatuli!

Kráľ

A – nemôže ma to deprimovať? Nemôže sa stať, že potom si spomeniem na svoj pôvod a … Prepadnem panike? Strachu z budúcnosti? Pretože moja minulosť – tá veru nebola ružová…

Klaun

Vy, pane, ste pripravený na všetko! Ste kráľ!

Kráľ

Vieš ty čo, klaun? Najprv sa pozriem na seba do zrkadla, aby som vedel zodpovedne porovnať svoj pôvod s pôvodom mojich – akože! -  rodičov. Čo ak mi niekto podhodil podrvh? Nejaké fotky, ktoré s mojím oteckom a mamičkou nemajú vôbec nič spoločného? Kde máme zrkadlo, zodpovedajúce mojej kráľovskej výsosti, klaun?

Klaun

Vaším zrkadlom sú vaše umelecké fotografie, pane. Teda… Vaším zrkadlom sú… oči nášho kráľovského fotografa! Na tie sa môžete vždy spoľahnúť!

Kráľ

Oči môjho umeleckého fotografa? Hm! A je to prajný človek? Pretože ak ma nemá v láske a svoju lásku k panovníkovi ten úbožiak iba predstiera…potom sa môžem zásadne pomýliť a zaprieť svoj vlastný pôvod!

Klaun

Od rána do večera spomína vaše meno, pane! Všade a vždy sa oň zaujíma! Hľadá vašu budúcnosť v súvislostiach života! Ako viete – je to váš reklamný stratég! Vie všetko o vôli a náladách obyvateľstva a podľa toho…

Kráľ

…a podľa toho? Čo podľa toho? A podľa čoho vlastne?

Klaun

A podľa toho vaše fotky inscenuje, pane! On veru vie, čo si duša človeka žiada…

Kráľ

Skutočne? A čo si duša človeka žiada – dnes? V tejto chvíli? Napríklad moja?

Klaun

Včera ste si to podčiarkli  v starých novinách, pane! Náš fotograf nelenil a…už tu máme fotku! Vlastne – veľký billboard! Ako vidíte, kráľovské oko dokáže zachytiť všetko, a to okamžite! I to, čo si vaša duša len šepká!

Kráľ

Ak môj problém, ktorý som ti celkom nevyjavil, vyriešil – zvýšim ti gážu, klaun! Teda sem s tým billboardom! Ako vyzerá? Ale najprv – čo si moja duša šepce, klaun?  Vrav – bez meškania!

Klaun

WELFARE STATE – WELFARE SOCIETY! Dovoľte citát, pane! „Pojem globálneho verejného (nedo)statku vyžaduje premenu byrokratického sociálneho štátu na sociálne mysliacu spoločnosť – od welfare state k welfare society. Tu vidím veľkú tému pre sociálnodemokratické európske strany.“ Václav Bělohradský.

Kráľ

Čítaš moje myšlienky, klaun!

Klaun

Pane – to sú myšlienky…

Kráľ

Áno, ako som správne a presne poznamenal: Čítaš moje myšlienky, klaun! A tá fotka – ten môj portrét? Teda: Portrét sociálne mysliacej spoločnosti? Ako si múdro citoval: WELFARE SOCIETY?

Klaun

Tisíc vašich tvárí na fotke v rozmeroch dva metre krát meter, pane!

Kráľ

(Dlhý, vášnivý pohľad)  Tisíc mojich tvárí – skutočná WELFARE SOCIETY, klaun! To je moje dieťa a ja! Zdá sa, že som jeho rodič!

Klaun

Usmeje sa, dôstojne sa ukloní . Decentne odchádza.

Kráľ

(zvolá) Choď k pokladníkovi! Zvýšil som ti gážu!

Zdá sa mi, že prestávam myslieť. Mám  pocit, akoby vo  mne srdce lietalo. Asi má krídla..

Klaun

Ste zaľúbený, pane.

Kráľ

Zdá sa. Čo poviete, do akej výšky môže ľudské srdce vyletieť? Teda, aby som bol úplne konkrétny: do akej výšky smie vyletieť kráľovské srdce?

Klaun

Ak ho máte na dlani, potom do veľmi veľkej výšky. Pretože štartovacou plochou srdca je dlaň. Vaša otvorená ruka. Totiž: štedro otvorená ruka.

Kráľ

Moje srdce je túlavé. Neznáša dlane. Rado sa prechádza samo. S rukami za chrbtom. Tak trochu povýšene, s určitou gloriolou nad svojou hlavou.

Klaun

Najprv mi povedzte, čo vo svojom srdce počujete. Aký smiech sa tam ozýva? Alebo je to posmech? Aké slová vo vašom srdci zostali zo včerajšieho dňa? Aké frázy, pane? Pretože z plnosti srdca hovoria ústa. Ak ste si večer neurobili v srdci poriadok a ak ho dnes ráno nespláchnete čerstvou vodou, potom vás dnes čaká smutný, biedny deň, pane. Bude súmračný, čierny a je celkom ľahko možné, že v ten deň podľahnete migréne a vaše srdce sa začne kostrbato kotúľať po tejto neumytej dlažbe a zlíže všetok jej prach.

Kráľ

Počujem akýsi chaos, priateľu. Akýsi hluk, zmätok. Zdá sa, že sa ozýva z kuchyne – alebo z mojej kráľovskej jedálne?

Klaun

Služobníctvo práve likviduje bohatý švédsky stôl. Včera mali prísť hostia, pane, ale… bohužiaľ. Nikto sa neukázal. Napriek tomu ste prikázali, aby švédsky stôl bol pripravený do poslednej chvíle, keby predsa len dakto z pozvaných sem zavítal… Nuž ale…

Kráľ

Bol to pekný stôl! Výber jedál – neobyčajný! Delikátne veci… Zo všetkého som ochutnal, a predsa… Hostia neprišli? Ako to, priateľu? Čo sa stalo? Kde je chyba?

Klaun

Ľudia spohodlneli. Mnohých z nich ste kedysi urazili, dotkli ste sa ich nafúknutej duše, niekedy právom, inokedy – azda trochu unáhlene, pane. Ale akokoľvek, včera ste im chceli prejaviť skutočne serióznu priazeň a vrátiť im ich ľudskú česť, pravda je však taká, že…  Už o ňu nestoja, pane. Ľudská česť dnes vôbec nie je žiadaná a prestáva mať prakticky súhrou rôznych okolností nejakú hodnotu. Nikto o ňu v zmysle všeobecne platného práva a morálky nestojí. Keď sa dozvedeli, že sa pritom neuzavrú nijaké obchody a že ste v okruhu kráľovského paláca dokonca zaviedli prísny režim práva… Tak jednoducho neprišli.

Kráľ

Ale to je závažná vec! To je prípad na zamyslenie, priateľu!

Klaun

Rozhovory sa dnes v tejto línii už nevedú, pane. Tváre sú dôstojné, gestá zaujímavé, fotografie bývajú zväčša vydarené, ale ďalej to nemá cveng…  Poznáte to predsa z vlastnej skúsenosti spred niekoľkých rokov, keď ste prijatia na najvyššej úrovni absolvovali sám. Keď ste tam sedávali skutočne vy…

Kráľ

Čo budeme v takom prípade robiť, milý klaun?

Klaun

Dovolíte? Kráľovské víno! Ochutnajte…

Kráľ

Nádherný pohár!

Klaun

Ochutnajte, pane!

Kráľ

To víno – je teda veľmi ťažké!  Už po prvom dúšku som… Opitý? Pred očami sa mi všetko zráža. Nič nevidím! Nijakú súvislosť! Ľudia i veci sú v zmätku, zmiešali sa! Obraz strieda obraz, strácam pamäť, strácam prehľad, priateľu…

Klaun

To je bezzákonnosť, pane…

Kráľ

Vidím, zdá sa, na móle mladú ženu, predvádza akýsi model – kožuch? Šaty, nohavice? O čo tu ide? Zorganizovali ste bez môjho súhlasu módnu prehliadku? Kto tá žena vlastne je, klaun?

Klaun

Prečo netlieskate, pane? Prestala sa vám páčiť?

Kráľ

Okuliare! Rýchlo! (dlhá pauza)

(vydesene) Moja nemanželská dcéra, o ktorej som vám zakázal pred kýmkoľvek šepnúť čo len slovko!

Klaun

Včera mala svadbu v neďalekom zámočku, pozvala na tú slávu celé mesto, zajtra s tým miliardárom odlietajú…

Kráľ

Ona… Má moju tvár, klaun!

Klaun

O tom nepochybujte, pane! Včera v meste nuda nebola, zábava trvala do skorého rána, napokon, začnú tu prekvitať nevídané obchody! Vaša dcéra je skvost, manažéri boli v siedmom raji, to vám teda poviem, pane!

Aha! Tajomník už nesie na podpis obchodné zmluvy našich pohlavárov s ďalekým zahraničím!

Mám vám pripraviť vaše obľúbené pero so zlatou špičkou, pane?

Farby hýria. Sú agresívne. Rád by som sa niekedy prešiel v noci mestom. Bolo by to možné?

Klaun

Mesto je plné neodolateľných ponúk, pane. Uškodilo by vám.

Kráľ

Počas dňa je mesto smutné. V noci je zaiste veselé. Ako vyzerá radosť ľudí v noci?

Klaun

Svietia reklamy. To je všetko. Ľuďom sa zdá, že im svietia aj do srdcového svalu, ale to je klam, z ktorého sú ráno vyliečení. Prijímajú to zmierlivo. V noci sa však opäť nechávajú klamať. V podstate je to nepochopiteľné. Dal som vypracovať niekoľkým psychológom  štúdiu na tému: Prečo ľudia milujú lož, ktorá im ničí city? Nevedia sa s tou témou pravdivo vyrovnať. Zdá sa, že noc je aj ich nočnou morou.

Kráľ

Reklamy sú umiestnené na fasádach budov. Personifikujú ich. Tvoria z budov osoby so žiarivými očami. Človek vtedy verí, že mesto má dušu. Je to veľmi príkra lož, má však veľkú silu.

Klaun

Reklamy sú všade, pane. Aj vo výkladoch. Najnovšie v nich sedávajú hlúpe devy. Miss kraja a tak podobne. Rodičia sa na ne chodia dívať. Vyzerajú ako morské chobotnice.

Kráľ

Mohli by ste mi poslať jednu takú devu vo veľkom pestrom balíku? Stačí, ak jej z neho bude vytŕčať hlava. Napíšte jej na čelo moju adresu. Vlastne – stačí len titul. Kráľ. Poštár to už doručí.

Klaun

Pútavá myšlienka, pane.

Kráľ

Veľmi ma lákajú ulice. Nemôžem si pomôcť. Rád by som sa niekam zviezol taxíkom. Chápete, o čo mi ide? O optiku, z ktorej moje kráľovstvo vidno inak, než z tohto paláca. Potreboval by som si vypočuť niekoľko príbehov priamo z taxikárových úst. Nepoznal by ma. Začal by som svoje kráľovstvo kritizovať a on by sa už chytil…

Klaun

Väčšina taxikárov má autá v oprave. Každý deň im niekto roztlčie svetlá a prepichne gumy. Občas im roztrepú aj predné a zadné sklá.

Kráľ

Skutočne? A má to nejakú logiku? Prečo práve sklá?

Klaun

Je to sezónne výtržníctvo. Móda. Tak to máme chápať. Polícia s tým nič nerobí, pretože zástancovia ľudských práv a slobôd napísali memorandum, v ktorom tvrdia, že ide o špecifický výraz  osobnosti súčasnej mladej generácie. Je to vlastne umenie. Ťažko s tým niečo robiť.

Kráľ

Chápem. Budovy však neničia?

Klaun

Občas zmlátia nejakého chodca. Býva to však až po desiatej večer. Ľudia by sa mali v noci zdržiavať doma.

Kráľ

Dúfajme, že časom z toho vznikne nejaký zaujímavý divadelný kus. Najlepšie by bolo, keby to bol muzikál, kde by sa naša mládež mohla poriadne odviazať.

Klaun

Robíme všetko pre to, aby bol život v našom meste pestrý.

Kráľ

A – ako inak to v našom meste vyzerá? Sú v ňom ľudia šťastní?

Klaun

Meradlom šťastia nášho mesta sme my dvaja, pane. A my šťastní sme.

Kráľ

Vie mladá generácia o našom šťastí z hodnoverných zdrojov? Tlieskajú nám? Sú na nás mladí ľudia hrdí?

Klaun

Objímajú našich dvojníkov, pane. Podávajú nám ruky. Milujú nás…

Kráľ

S dôverou mladých ľudí nemožno hazardovať, milý priateľ. Necháte našich dvojníkov sledovať. Chcem mať na svojom kráľovskom stole denne hlásenia o ich pohybe a… O ich morálke. V prípade, že by polícia na svoju prácu nestačila – necháme vymeniť policajného šéfa…

Klaun

Je neskoro, pane. Musíte si odpočinúť.

Kráľ

Máme ráno nejaké povinnosti?

Klaun

Mesto je v karanténe. Prasacia chrípka. Prídu hygienici.

Kráľ

Pripravte na zajtra hody. Dobre sa zabavíme!

Klaun

Ticho zatlieska. Pomaly sa ukloní. Bez slova odchádza.

Kráľ

Hej, klaun? Robíš si zo mňa žarty?

Klaun

Obráti sa. V tvári má úsmev, ktorý nič neprezrádza.

Tok našich všedných dní je spomalený. Niečo vidím. Niekto ku mne prichádza.

Klaun

Vidíte prvé záblesky pravdy, pane?

Kráľ

Ide o to, o kom tá pravda má byť. Rád by som si posvietil na nejakého človeka. Dôkladne! Môžete mi niekoho zavolať? Môžete mi povedať, kto by to mohol byť? Potrebujem dobrý tip! Ale skutočne, skutočne dobrý! Malo by ma to prekvapiť. Niekoho, kto si je v mojom kráľovstve… veľmi istý sám sebou?

Klaun

Záchvevy pravdy o každom z nás sa všade len tak vlnia, pane. To nie je problém.

Kráľ

Chcem vidieť portrét človeka. Skutočný portrét! Portrét, ktorý by som mohol počarbať. Rád by som vedel, čo mi dotyčný k tomu povie… Ako deti sme sa tak hrali. Tešili náš čarbanice. Možno v tom niečo je! Tajné graffiti!

Klaun

Musíme sa vrátiť k vnútorným hodinám v nás, pane. Všetci. K nášmu vnútornému času! K nášmu detstvu. K našej poézii, k našim piesňam…k našej slobode, pane. Všetko je dnes veľmi falošne vážne. Slovo sa kladie ku slovu tak formálne precízne, až to bolí telo. A potom…zasa tak nedbalo, až to ľaká dušu.

Kráľ

Poviem vám niečo závažné, milý priateľ. Rád by som sa naučil tancovať! Potreboval by som chytiť nejaký rytmus. Viete, aký tanec mám na mysli? Tanec radosti vo vlastnom súkromí. Zrazu sa vám chce spievať -  iba tak… Lalala… Lalalala, nič viac. A rovnako: zrazu potrebujete urobiť tanečný krok neexistujúceho tanca. To je radosť, ktorú uznávam! Pomôžete mi?

Klaun

Už nie ste otrokom času, pane?

Kráľ

Stále som! A pritom – mohol by som si s časom robiť, čo by som chcel, keby som sa nenudil. Takto však…  Čas ma má v hrsti. Potrebujem impulz! Potrebujem sa prebudiť. Potrebujem… roztrhnúť tú jemnú pavučinu smútku. Alebo… nebolo by lepšie objaviť pavúka a zneškodniť ho? Neutkal mi pred zrakom priveľmi nevhodný, a pritom úplne neviditeľný obraz práve on? Ten neznámy pavúk?

Klaun

Pane, musíte prestať povrchne vnímať vlastnú tvár. A tiež tváre svojich priateľov i nepriateľov.

Kráľ

Ale ako to dokázať? Ako sa možno pod ten povrch tváre dostať? Kde začať? Čarbanicou?

Klaun

Myslím si, že potrebujete zastaviť ten bláznivý kolobeh absurdne uháňajúcich dní odnikiaľ nikam. Ľudia chodia do kruhu, tancujú do kruhu, hovoria do kruhu… Mali by ste vyhlásiť sviatok priamky, pane. Alebo úsečky! Ale rozhodne sa musíte kriticky vyjadriť k otázke kruhu. Priveľký pocit vzduchotesnej istoty človeku nepomáha. Človek v ňom…degeneruje.

Kráľ

Myslím si, že by sme sa mali učiť úctivejšie frázovať slová. Nerobia to isté aj speváci? Neviem však presne, čo to „frázovanie“ vlastne znamená. Nie je to delenie slov? Nie je to… hľadanie kyslíka v reči a pre reč?

Klaun

Je to hľadanie ducha, pane. Je to očakávanie na Ducha, bez ktorého človek nemôže žiť.

Kráľ

Áno, je to tak – rád by som to, čo práve vidím, zazrel srdcom, priateľu…

Klaun

V prijímacom salóne vás čaká žena v čiernom, pane!

Kráľ

Žena v čiernom? Kto to je?

Klaun

To nikto z nás nevie, pane. Nemá odhalenú tvár a svoje meno tají. Vieme jediné: Práve prežila strašnú osobnú tragédiu, s ktorou sa jej srdce nevie vyrovnať. Potrebuje absolútne pochopenie.

Kráľ

Chce sa v mojej prítomnosti vyrovnať s bolesťou a neistotou?

Klaun

Chce ju preniesť na vás. Ste kráľ! Je presvedčená, že jej to umožníte. Je si istá, že práve vy a jedine vy to zvládnete!

Kráľ

Čoho sa bojí? Budúcnosti? Samoty? Úplnej životnej prehry?

Klaun

Zavrite oči, pane. Dôsledky jej ťažkej krízy zasiahnu aj vás. Ťažko vás zasiahnu!

Kráľ

Zobrať na seba bolesť iného človeka, to je iba chiméra bez reálneho jadra. To predsa nedokáže ani kráľ!

Klaun

Nikto jej nepomohol. Otec, rodina? Nuž… Potrebuje jediné. Zazrieť trhlinu vo vašej múdrosti. Musí stratiť ilúzie o poslednom človeku, v ktorého ešte na tejto zemi dúfa. Potrebuje stratiť ilúzie o pozemskom kráľovi, ktorý má nádherné zlaté žezlo…

Kráľ

Chápem. U mňa padne na dno, pretože v mojej ruke niet nádeje, akú hľadá. Potom však vstane a… Brány sa pred ňou otvoria! Áno, práve toto je pre celý svet tá jediná pravá nádej…

Nech teda vojde!

Myslenie  dnešnej civilizácie je neprehľadné. Je ho veľa. Je informatívne, stroho vedecké, je veľa metodík ako a o čom vedecky myslieť, je veľa vedeckých manuálov a schém, ktoré platia, ale to všetko je ako holografická mriežka, do ktorej sme uväznení. Akoby sme napriek všetkej životnosti a hýrivosti farieb dnešného sveta videli všetko napokon len v kostre. Projekt bol správny a technicky dokonalý, ale postavený dom sa nám potom zdá umelý a virtuálny, hoci je reálny a má reálnu hmotu. Je tu veľký rozpor medzi technickým myslením a jeho poľudštením do hmoty vykúpeného mäsa, do spaseného posväteného tela. Viete, čo chcem povedať?

KLAUN

„Naozaj! Vy svojou nemotou hlásate spravodlivosť!“

KRÁĽ

Robíte si zo mňa žarty?

KLAUN

Nie, pane. Chcete mi jednoducho povedať, čo pochopili múdri ľudia. Myšlienky tohto storočia nás ohrozujú, preto kto je múdry, radšej ich nevyslovuje. Je to zlý deň, zlý čas. Múdry človek v takomto čase radšej mlčí. Nie všetky veľké vynálezy človek znesie. A pretože súčasný človek mravne, morálne a duchovne upadá, vývoj vedy, aplikovaný do bežnej reality, už neznesie. Nevydrží ho. Nové víno do nových nádob! Vedecký vývoj nezneužije iba človek, ktorý má premenené srdce. Tu sa žiada veľkým ľuďom dnešného storočia pripomínať Dávidov Žalm pokánia a v ňom pokornú prosbu: Srdce nové stvor mi, ó, Bože…

KRÁĽ

Áno, preto čoraz častejšie mlčím. Je tu však aj iná „nemota“. A tá je zase zlá – tou spravodlivosť nehlásam. Viem to! Tu pre mňa platí iný výkrik: „Keď som mlčal, trúchniveli mi kosti…“ Napokon, dokázali to už aj vedci. Artritída pochádza zo stresov. Totiž – zo stresov, ktoré neboli previate duchom pokánia.

KLAUN

Čo by ste vedeli povedať jednoduchému človeku o Kristovom kríži, pane?

KRÁĽ

Povedal by som mu… Kto naozaj poznal Kristov kríž, ten poprel svoj dovtedajší obraz, ktorý vznikol z pádu prvého človeka. Ten povedal svojim poznatkom „nie“… Totiž: zakázal by im, aby sa mu uplatnili v neznovuzrodenom srdci. Jednoduchí ľudia sú mi blízki, pretože ich myslenie je v zhode so zrelosťou ich srdca. Inak je to u vysokovzdelaných ľudí.  Tam dochádza ku tragickej kríze. K výbuchom, k neočakávaným zločinom. Pripomína mi to nacizmus i narcizmus. Nádherná tvár, husle, a po doznení virtuóznej skladby poprava. Ruky, ktoré držali sláčik, neváhali s ľadovou výrazom v tvári stlačiť spúšť revolvera.

KLAUN

Chcete sa vyslobodiť z kruhu svojej zvykovosti, pane. Bojíte sa hluchoty a potom aj tej nemoty. Keďže málokto dnes hovorí ľudským  jazykom, naopak, drvivá väčšina používa iba technologické kódy alebo esemeskové nezmyselné skratky, obávate sa, že v tej hlušine prepočujete človeka, ktorý bude skutočne človekom.

KRÁĽ

Bojím sa straty rozhovoru, na ktorom záleží. Bojím sa, že sa medzi nami  pretrhne reč a my na ňu už nenadviažeme. Akoby som bol pilotom v ohrozenom lietadle, ktorý môže kedykoľvek stratiť spojenie s navigátorom a potom aj s riadiacou vežou na zemi. Čítal som zvláštny text, je to od holandského teológa J. Hoekendijka – píše o sklenenom zvone. Mám to práve poruke, počúvajte, ide o „konštantu štvrtého človeka“: „Na kazateľnici stojí farár a hovorí. Nerozumieme mu. Cez kazateľnicu je položený sklenený zvon, ktorý tlmí zvuk. Okolo kazateľnici stoja naši súčasníci. Tí tiež hovoria a čosi občas zvolajú. Ale vnútri zvonu to nie je pochopiteľné. Zvon tlmí každý zvuk. Vidíme sa ešte, ako hovoríme, ale už si nerozumieme.“  Takže: žijeme – alebo sme mŕtvi?

KLAUN

Či žijeme? Sme hypnotizovaní poznaním, ktoré obieha okolo našich hláv a tvári ako nepochopiteľné elektrické výboje myšlienok, s ktorými už naše stvrdnuté srdce nemá nič spoločného. Platí tu to, čo povedal váš holandský teológ J. Hoekendijk: „Ten sklenený zvon skrátka nie je z obyčajného skla. Je zhotovený zvláštnym spôsobom, takže skresľuje. Zvonku je viditeľné cudzo vyzerajúce zhromaždenie ľudí mierne smiešneho životného štýlu, ktorému nechýba zvláštna slávnostnosť. Cirkev vyvoláva asociácie na astmatické harmónium, nariekavý spev a na večne hovoriaceho čierneho muža. Čo existuje z kresťanských cností, je možné vidieť v zmenšenej mierke, ale kolosálne sú zväčšené tie znepokojujúce cirkevné cnosti, o ktorých sa môžeme čo-to dočítať už u Dorothy Sayersovej: Kombinácie dôstojnosti, detinskosti, ostychu, osamelosti, prehnaného jemnocitu, sentimentality a poníženosti. Môže sa to ešte niekoho týkať?“ Týka sa to vás, pane?

Niekedy sa cítim v živote veľmi ohrozený. Čím to je? Nie som spravodlivý?

KLAUN

Áno. Nie ste spravodlivý, pane.

KRÁĽ

Prečo je to tak? Vždy som žil čestne. Dbal som o blaho ľudí. Neraz som strkal ruky aj tam, kde práve mňa osobne nič nepálilo. A predsa mám pocit, že môj život sa čím ďalej tým viac odchyľuje od správneho smeru.

KLAUN

Je to strach z pominuteľnosti, pane. Z toho, že náš život je ohraničený a obmedzený takou hranicou, s ktorou si človek neporadí. Je to dotyk s mrazivým tajomstvom. Čím je človek starší,  tým jasnejšie si uvedomuje, že tajomstvo  života, ak ho provokuje aj v zrelom veku, hrozivo narastá. V spoločnosti sme síce naďalej veselí a neraz hýriví ako kráľ Bélšaccar (Daniel 5,1), ale doma… Tam v nočnej samote… Tam na nás prichádza úzkosť. A v mysli sa nám zavše vynára otázka: Žili sme naozaj tak čestne a zmysluplne, ako sme žiť mohli a mali?

KRÁĽ

Viem, komu sa budem zodpovedať. Ježišovi Kristovi. Je to môj Spasiteľ. On za mňa zomrel, aby som ja mohol žiť.

KLAUN

To máte z katechizmu. Ale: žili ste život, v ktorý veríte? Žili ste správne, zmysluplne?

KRÁĽ

Ako to myslíte? Z akého pohľadu vám mám na túto otázku odpovedať? Som kráľ. Mám kráľovskú rodinu, vydarené dospelé deti, a moja manželka, to je vzdelaná žena, má na starosti moju kráľovskú knižnicu. Občas sa prejdem po kráľovskej záhrade, kde mi môj záhradník, citlivý človek, celé hodiny približuje život stromov, tráv a kvetov.

KLAUN

V mojich očiach to však vyzerá úplne inak, pane. Vidím vás ako rozorvaného, nevyrovnaného človeka. Vidím, s akou únavou a prázdnotou pijete svoj podvečerný pohár kráľovského vína. Vaše oči vtedy nemajú nijakú iskru. Nad vašou tvárou sa…zvečerieva, pane.

KRÁĽ

Áno. Začínam byť voči tomu všetkému, čo je okolo mňa pekné, čoraz viac ľahostajnejší. Kedysi ma to vzrušovalo! Teraz? Máte pravdu… Ovládla ma apatia. Krásy sveta sa mi vzdialili. Akoby sa zrazu, sčista-jasna, nakláňala najkrajšia stavba môjho života. Najhoršie na tom je, že to nie je sen. To nie je iba predstava. Ona sa nakláňa. A jej tieň je stále väčší.

KLAUN

Pozrite sa na Kristov kríž, pane. Čo tam vidíte?

KRÁĽ

Svoju ľahostajnosť. Svoju… Otupenosť.

KLAUN

Myslíte si, že ste si zaslúžili smrť, pane?

KRÁĽ

Rozhodne áno.

KLAUN

Za aký čin? Za čo? Čo také ste vykonali? Len mi necitujte katechizmus. Viem, čo je tam napísané. Ja to však chcem počuť od vás osobne, pane…

KRÁĽ

Teraz? Je to ťažké! O tom, za čo si zaslúžim smrť, sa mi nehovorí ľahko.

KLAUN

Neviete to?

KRÁĽ

Je v Písme jeden taký verš, je to vlastne otázka: „Naozaj svojou nemotou hlásate spravodlivosť?“ S tou otázkou sa vyrovnávam už veľmi dlho. Prenasleduje ma vlastne… celý môj život.

KLAUN

Odhodlajte sa. Nemlčte.

KRÁĽ

Keď vám to poviem, popriem tým celý svoj život…

KLAUN

Veď o to práve ide, pane… Alebo si myslíte, že: „Naozaj svojou nemotou hlásate spravodlivosť?“

Človek, tak premýšľame, má vždy akúsi alternatívu. Vždy! Ale človek sa zväčša nerozhoduje správne. Čím to je? Tým, že nie sme dokonalí? Alebo tým, že sme si nezvolili správny cieľ?

KLAUN

Zväčša hovoríme nezmysly, len im dávame celkom pekný tvar. Všimnite si kriedové časopisy a mnohé reklamy. To, čo sa o zobrazených produktoch píše, sú zväčša nezmysly. Majú však pekné šaty. Majú dokonalú formu.

KRÁĽ

Rád by som sa s vami dnes pozhováral o tom, čo má skutočný význam. Čo to bude?

KLAUN

Váhanie. Alebo – rozvažovanie?

KRÁĽ

Váhanie? Totiž: rozvažovanie? Ako to myslíte?

KLAUN

Poďme váhať. Vlastne – rozvažovať! Tak budeme naozaj premýšľať. Človek dnes všetko vie. Nie, to je omyl. Mal by viac rozvažovať ako váhať. Keď niekto počas diskusie viac rozvažuje ako váha, hneď si získava moju pozornosť a moje sympatie.

KRÁĽ

Dobre. O čom budeme „váhať“? Teda – rozvažovať?

KLAUN

O človeku, ktorý je po dlhom čase v určitom meste a zrazu je tam v rozpakoch. Rozpaky a váhanie, teda, rozvažovanie, to ide tak trochu k sebe.

KRÁĽ

Kto to bol?

KLAUN

Viete, nedávno som na ulici nadviazal dialóg s mnohými ľuďmi. Každý váhal, chcel som povedať: rozvažoval, ale… nebolo to pravé váhanie. Totiž, rozvažovanie! Každý bol tiež v rozpakoch, ale… Ani to neboli rozpaky, aké som hľadal. Tí ľudia totiž nevedeli, a iba triafali, čo povedia. Ale potom som naďabil na človeka, ktorý vedel, a preto viac rozvažoval ako váhal. Vedel – a  bol v rozpakoch iba krátko. To bolo ono!

KRÁĽ

Ako znela otázka?

KLAUN

To nebola otázka, ale téma. Znela: „S nikým sa neviem dohovoriť!“ Myslíte, že raz taký čas nastane?

KRÁĽ

Čo vám tí ľudia na ulici povedali?

KLAUN

Jeden z nich mi po kratšom váhaní a dlhšom rozvažovaní povedal, že čas, keď sa človek nevie pozhovárať ani s vlastnými myšlienkami, nieto ešte s cudzími, je už tu, takže to „s nikým sa neviem dohovoriť!“ je fakt, ktorý žijeme. Áno, ten čas je už tu. Z tohto hľadiska je veľmi dôležitý text o Izákovi v Gerare, ktorý tam kopal studne. Len čo nejakú vykopal, hneď mu ju gerarskí pastieri zasypali. Nechceli, aby premýšľal a žil hodnoverne, teda požehnane. Nechceli, aby žil pri vlastnej studni sústredene a ticho so svojím osobným Bohom. Stále mu do jeho premýšľania niečo zakričali. Stále ho rušili. Pretrhávali mu tak jemné spoje jeho myšlienok. V Biblii sa o takých myšlienkach píše ako o „povrázkoch milovania“. Áno, taký je dnes čas! Kopeme izákovské studne v Gerare – ale v tej chvíli sa k nám priblíži niekto, kto nám ich viac či menej nápadne začne zasypávať…

KRÁĽ

Je tu nejaké riešenie?

KLAUN

Riešenie? Jediné. Mať odvahu svoje uvážené myšlienky po skutočnom rozvažovaní naďalej nahlas napriek všetkým prekážkam vyslovovať. Ale ešte predtým: mať odvahu naďalej, napriek všetkému, hovoriť so svojím vnútorným človekom, ktorý neklame. So svojím vnútorným, duchovne vzkrieseným životom. Takýto dialóg je výrazom Slova, ktoré v nás žije. Takýto dialóg vyviera ako žriedlo živej vody z otvorenej studne Písma…

Medzi sochami je nemota. Ak žijete medzi sochami, nepomôžu vám. Hviezdy vám nepomôžu. Veľkí ľudia vám nepomôžu.

KLAUN

Na vine je technika. Dnes sa človek nemôže nikam dovolať včas. A ak sa aj dovoláte – neberú vás vážne. Služby nefungujú…

KRÁĽ

Máte pravdu, technickí ľudia nie sú iba sochy, ale monštrá. Sú to chodiace roboty. Áno, dnes narážame na mechanizmy a na kybernetiku. A na – kombinatoriku.

KLAUN

Viete, čo je dôležité? Ozveny našich slov. Keby sme tie počuli, mnohé by sa vyriešilo. V ozvenách každého slova je jeho pravá podstata. V doznievaní. Myslím, že tam sa vyjavujú aj naše pravé emócie a naše skutočné stavy. V hlbinách našich sŕdc nič neostáva skryté – aj keď sa nám to tak zdá.

KRÁĽ

Vy dôverujete tomu, čo sa ozýva v druhom pláne? Možno hlas človeka takto dešifrovať?

KLAUN

Áno, ale musíte byť imúnny voči prázdnym podozreniam. Ak niekoho z niečoho začnete podozrievať, potrebujete na to vždy pádny dôvod. Tento termín je veľmi dôležitý: Pádny dôvod! Ide skutočne o pád. Každý človek totiž denne padá. Ak sa vám nedokáže priznať so svojím každodenným pádom, nemôže v nijakom prípade rásť. Ani duševne, ani duchovne. Firma ho nemôže potrebovať. Ani vaše kráľovstvo.

KRÁĽ

Je tu jeden zvláštny človek… Nie som si istý, či sa nedostal vyššie, ako sa dostať mal. Bude ho treba preskúšať. Ako to urobíme?

KLAUN

Jednoducho. Dajte ho zavrieť. Uvidíte, čo bude potom vystrájať! A ktovie – možno vás milo prekvapí…

KRÁĽ

Stratí slová.

KLAUN

Viete, my všetci veľmi veľa hovoríme tam dolu. V údoliach, v nížinách, ale hore už nie. Raz za čas však musí dôjsť práve k prečisteniu našich slov. Ľudia v údoliach sa smejú z ľudí na vrchoch a kopcoch! Nemali by sa… Hore sa hovorí ťažko, veľmi ťažko. Pretože tu, hore, sa o všetkom rozhoduje. Tu majú slová váhu. Dolu? Dolu sú to ľudové piesne a protestné songy. Ale hore – hore je to zložité.

KRÁĽ

Máte pravdu. Niekedy sa pristihnem v takom stave, v ktorom nemôžem povedať nič. Vtedy dlho mlčím a je mi dobre. Vtedy sa približujem k modlitbe. Ale práve v takej chvíli ma neraz zahriakne myšlienka: Blázniš, Pavol! Tvoja veľká učenosť ťa vedie k bláznovstvu! Kto to povedal – tuším Festus?

KLAUN

Áno, povedal to Festus v čase, keď sa Pavol bránil pred kráľom Agripom, a keď vyslovil nasledovné svedectvo: „…že Kristus musel trpieť…a že prvý vstal z mŕtvych…“

KRÁĽ

Občas sa mi chce kričať. Strašne kričať! Hocijaké slovo. Som zvedavý, čo mi prinesie jeho ozvena. S tým druhým plánom reči teda máte pravdu. Najprv je náš každý krok krokom prirodzeného človeka, ale druhý krok je už duchovný. Myslím, že taký je aj rozdiel medzi Starou a Novou zmluvou.

KLAUN

Druhýkrát to isté slovo už nezakričíte. A ak áno, dobre si rozmyslíte, prečo by ste to mali urobiť. Potvrdzovať pravdu je ťažšie, než ju iba vysloviť. Ježiš Kristus povedal Slovo a šiel na kríž. My povieme slovo…a nejdeme nikam.

KRÁĽ

Pri ľuďoch, na ktorých mi veľmi záleží, starostlivo vyberám každé slovo. Niekedy je to však otravné a neúprimné. Čo sa s tým dá robiť?

KLAUN

Hovorte, pohnutý láskou. Ak človeka nemilujete, potom sa ho iba bojíte. A taký človek vás napokon raz tak či tak zradí alebo sklame. Totiž – zradí vás vaše vlastné očakávanie, pokiaľ ide o jeho charakter. Čo očakával Kristus od Petra, najmä po jeho vyznaní: „Ty si Kristus, Syn Boha živého?“ Hovoril o jeho budúcom zapieraní Pravdy… A hovoril tak preto, lebo Petra miloval a nič svetoborné od neho neočakával. Vedel, kto je Peter. Ale vedel aj to, kým sa môže Peter stať! Spomeňte si na ich vzájomný rozhovor o láske v 21. kapitole v Evanjeliu podľa Jána. „Šimon, syn Jonášov, miluješ ma väčšmi ako títo?“ (Ján 21,15). K takému rozhovoru musíme dospieť. Dá sa to však až po prvom chybnom kroku. Áno, až náš druhý krok je krokom pokory a sklonenej hlavy. Práve z takého smútku vyrastá radosť a nový život… Hovorí o tom Kazateľ! Pre niekoho tajomne, pre niekoho jasne: Dobré je srdcu, keď je smutné! (Kazateľ 7,3).

KRÁĽ

Priznám sa vám s jednou vecou. Som zamilovaný do ženy. Teda – do cudzej ženy, samozrejme. Problém je v tom, že mám vlastnú manželku! Alebo to problém nie je?

KLAUN

Ide o to, s čím sa v živote identifikujete. Ak s neverou, potom to pre vás problém nie je. Budete svojej manželke neverný a zahyniete. Pretože odplata za hriech je smrť.

KRÁĽ

Ja sa identifikujem s kultúrou. Všetko sa dá robiť kultúrne a kultivovane. V rukavičkách. Dnes existuje veľké množstvo párov, ktoré žijú na základe voľnej dohody. Napokon – manželstvá sa už voľne obmieňajú. Páry sa rozčleňujú, kombinujú svoje vzťahy.

KLAUN

Vy ste však kráľ. Vy nemôžete hrať v živote divadlo. Nebolo by to pod vašu úroveň? Váš život – to nie je reprodukcia románu. Boli by ste v takom prípade smiešny. Šlo by skutočne o karikatúru. Áno, časom by ste prišli o hlavu – nemali by ste už morálny a mravný nárok viesť spoločnosť. Spomeňte si na Henricha VIII…

KRÁĽ

Je nejaká iná možnosť, ako by som mohol byť svojej manželke neverný? Možno nejako…ten môj kráľovský majestát načas vyzliecť?

KLAUN

Adam to urobil. A prestal byť korunou stvorenstva. Prestal byť panovníkom „nad morskými rybami, nad nebeským vtáctvom, nad dobytkom, nad všetkou poľnou zverou a nad všetkými plazmi, čo sa plazia po zemi.“ (1 M 1, 26). V takom strave je dnes, bohužiaľ, naša krajina, pane…